realita-muzika-fakty

Mary ležala s Marošom na zemi pri kozube. Ohen veselo tancoval, robil čo mohol, ale citeľný chlad v izbe víťazil. Nebol to chlad fyzický. Vo vzduchu visel strach. Strach z neznámeho. Z novej situácie,ktorú život priniesol.
- "Mary. Budete mi chýbať." - šepká Maroš do jej vlasov.
- "Aj ty nám.." - povie Mary a oči upiera do plameňov. Zamysli sa nad svojou odpoveďou. A bojí sa,že to tak nie je. Pociťovala skôr úľavu,tešila sa..Akokeby jej malo od povinností odpadnúť jedno dieťa navyše.
- "Nad čím premýšľaš?" - pýta sa Maroš vysvetľujúc si jej mlčanie po svojom.
- "Premýšľam nad tým,ako sa život točí. Čo všetko nám ešte prinesie. Kedy sa budeme môcť len ľúbiť a neriešiť nejaké problémy. Vedela som,že nás bude skúšať. Ale že bude taký prísny,som nečakala." - rozhovorí sa Mary. Maroš ju pustí z objatia. Vie na čo myslí. A cíti nechuť. Nechce na to myslieť. Hanbí sa za to.
- "Mary..ja....Vieš..." - habká nech preruší trápne ticho.
- "Viem..Nehovor nič..Nevracajme sa zase k tomu. Len dúfam,že si zapamätáš celú situáciu. Tiež netúžim rodiť ako slivka každý rok. Ale keby som nejakou náhodou otehotnela,určite nepodám žiadosť o rozvod,lebo si ma oplodnil. Uvedomujem si,že niektoré veci sú vecami dvoch. Tak,ako aj táto tvoja cesta." - neodpustí si Mary. Maroš ju v objatí bozkami tíši. Cíti,že má slzy na krajíčku. A Mary ich ozaj má..Slzy bezmocnosti,keď si spomenie na Marošovu reakciu. A isté zadosťučinenie,ked si spomenie,ako nakoniec prišiel Maroš do hosťovskej a tam si to dlho vysvetľovali. A krásne vzrušenie pri spomienke na milovanie,čo nasledovalo potom. Mary sa nevedomky usmieva. Maroš si to všima.
- "Prečo sa usmievaš?.." Mary neodpovedá. Vášnivo sa mu prisaje na pery. On bozk opätuje. Oboch uchváti hudba,ktoru v sebe počujú. Začnú podľa nej tancovať..Pohanský tanec vášne..Tam na zemi pred kozubom,v kožušinách tancujú do rána..

     Na druhý deň skupinka troch ľudé máva modrému autu,ktoré odváža ich manžela a ocka do sveta. Preč. Mia si to ešte neuvedomuje. Marko fňuká.
- "Neboj sa Marko. Nefňukaj..Ocko sa vráti..A kým tu nebude,ty si jeho zástupca. Jediný muž v dome. Tak sa podľa toho skús správať..Dobre? - Mary láskavo hľadí na svoje dieťa. Markovi sa objavia iskričky smiechu v očkach.
- "Mami...? Dáš mi na zmrzlinu...?.." - ruky zopne v prosbe. Mary sa usmeje a vyberie mu z peňaženky drobné.
- "No..bež..A pozor cez cestu.." - usmieva sa Mary. Marko odbehne..Miu položi na zem v detskej izbe a sama si sadne do hojdacieho kresla. Len trošku..Len na chvíľu..Ponorí sa do myšlienok..Do seba sa ponorí..
     Konečne som sama - pomyslí si. - Konečne moje rozhodnutia nebude nikto spochybňovať. Nebudem musieť vysvetľovať,prečo tak,a nie tak..Nebudem sa musieť zodpovedať..Som tu šef..Nikoho nemam nad sebou..A tak to tu bude vyzerať..Nebudeme v sobotu upratovať,ked bude vonku 30 stupňov. Upratovať sa dá aj večer. A nebudem musieť žehliť košele..A hlavne..Čo je hlavne..Nikto ma nebude podozrievať,že som celý deň nič nerobila..
    
     V dome je ticho..Deti dávno spia. Mary  bezcieľne prepína televízne programy. Nič nenachádza. Prezerá zbierku DVD..Sama nevie,čo by si pozrela. Zapne si Marošov notebook..Internet..Skúsi..Zaregistruje sa..Dáva si nick..Vstupuje do miestnosti..Začíta sa..Toľko ľudí..Toľko skrachovaných existencii..Každy tu niečo hlada..Koniec koncov..Aj ja..