realita-muzika-fakty

     Krásny júlový deň.Začiatok prázdnin.Deti plné energie,ktorú môžu konečne voľne vybiť.Bola som doma len ja,Katka a mama.Otec sa vybral za dcérami do USA. Mama mala dovolenku,tak sme vzali aj sestriných dvoch chalanov,nech si druhí starí rodičia oddýchnu..Ja som sa chystala do maturitného ročníka..Katarína do prvej triedy..
     Venovala som sa im.Mamu sme nechali oddychovať a ja som vzala decká preč z domu. Do prírody.Tam sme blbli a smiali sa.Vôbec nepripravení na to,čo sa udeje. Deti boli trošku nervózne,ale zabávala som ich,tak sa dalo. Hádzali sme kamene do rieky, vili venčeky z margarét,naháňali sa po lúke..Nakoniec som to vzdala..Začali byť unavené a podráždené,tak sme sa vrátili domov. Mamu sme našli u susedy na dvore. Na ulici bolo kvantum detí..Naše sa hneď medzi ne zamiešali..
- "Mami..Nechám ich tu a ja im idem urobiť vodu..dobre?" - zakričím jej cez plot a idem domov. Umývam si ruky,niečo zobnem od obeda a idem urobiť vodu do veľkého krčaha,keď začujem zvonček..
- "Čo zvoníš?" - kričím mysliac si,že je to jedno z detí..Otvoria sa dvere a ozve sa divné - "Ella?" - začudovane vychádzam na verandu. Stojí tam kamoška od susedov s našimi chlapcami. Celá sa trasie.
- "Vezmi deti,Katka mala nehodu.." - oznámi mi opatrne tu najhoršiu správu môjho života.
- "Trošku blbý vtip.." - Uškrniem sa na ňu..Ukáže mi zakrvavenú ruku a ja sa v šoku zosúvam k zemi. - "Čo sa stalo?" - opýtam sa po tichu,lebo viac nie som schopná..
- "Motorkár..Zobral ju stupačkou..Má zranenú hlavu..Už ju viezli do nemocnice.." - povie mi a pýta sa,či som v poriadku. Deti nechápavo hľadia raz na mňa,raz na Danu. Zrazu sa postavím a vybieham von..Dana sa ma snaží zadržať,ale bez úspechu. Na chodníku sú rozhodené topánky na opätku.Určite ich mala na nohách Katka.Obrázok nakreslený kriedou..a hodný kus od neho krvavá mláka..Na trávniku sedí chalan..Má sotva osemnásť. Motorka poskladaná v garáži leží na ceste. Terénna motorka..Frajerina..Koľko stojí?..Koľko bude stáť?..
     Vraciam sa domov,objímam chlapcov..Snažím sa ich rozptýliť. Vyzerajú v pohode. Nedotklo sa ich to. Ale obaja sa mi snažia rozpovedať,čo sa vlastne stalo..Nevnímam ich..Cítim výčitky..Obrovské výčitky a strach...Ani neviem,kto volal sestriných svokrovcov..Zrazu len prišli,že ich vezmú domov..Ostávam sama..Vlastne nie sama..Pár susedov..Pár zvedavcov..Dom je plný ľúdí..Len ja som sama..Sama so svojími výčitkami..Keby..LEN Desať minút dlhšie...KEBY...
      Mama sa vracia neskoro večer..Vyplakaná..Zakrvavená..Unavená..Plače..Stále plače..Medzi vzlykmi nám oznamuje strašidelné zvesti..Vážny úraz hlavy..Šesťhodinová operácia..Budúcnosť je neistá..Doktori sú opatrní..Katka leží na áre..v kóme..Pod tlakom emócii zaspávame.. S modlitbou na perách..Bože..Daj...
      Ráno sa prebúdzam sama..Mama už doma nebola.............