realita-muzika-fakty

     Som zhnusená..Zhnusená do špiku kosti..Obraz,ktorý sa naskytol mojim očiam vo mne vyvolal vlnu hnusu..Nechápem,kam sa ponáhľajú..Čo chcú tým dokázať..A komu..

     Ale..Po poriadku..

     Vyjdem z vchodu paneláku..Spokojná so stráveným časom poberám sa domov. Moje oči upútalo ženodievča..Také neidentifikovateľné stvorenie,očividne ženského pohlavia. Neidentifikovateľné vekovo. Oblečená,ako teenagerka,ale tá chôdza..Kráča,ako stará žena. Zhrbená..Ako keby sa bála.Svižne ju obchádzam. Asi má viac času,ako ja. Na moment si ju prehliadnem z profilu. A nestíham sa diviť. Ženodievča fajčí..Preto to zhrbenie..Preto tá neidentifikovanosť..Dochádza mi to.Je to možno šestnásť,možno osemnásťročné dievča..Ale vďaka svojej závislosti vyzerá na štyridsať..Fajčí..A všímam si,že nefajčí dlho..Cigaretu nešikovné drží medzi pokrčenými prstami.Poťahuje v krátkych šlukoch, a prudko vypúšťa dym..Zaráža ma to..Musím sa ovládať,aby som jej tú cigaretu nevytrhla z rúk..Zhnusená odvrátim zrak a idem svojou cestou..

     Ja nechcem vyzerať ako nejaká moralistka. Tiež boli časy,keď som fajčila.A dosť..Intenzívne som začala až v prvej práci. Brigádovala som v jednej reštike,kde mimo sezóny nechodilo moc ľudí.Čo iné sa dalo robiť,keď cigarety na dosah ruky? Tam sa to spustilo..Od 21tky som už fajčila verejne.Aj doma s otcom..Napríklad..Ale nikdy, opakujem NIKDY ma nikto nevidel s cigaretou v ruke počas chôdze. Ani vonku na chodníku,len tak sa zastaviť a zapáliť si..Zdalo sa mi to choré. Cigaretu som si dala ku káve..Ku čítaniu..Ku drinku.. V pokoji..V stabilnej polohe..

     Našťastie som sa z tohto smradľavého zlozvyku dostala..Pomohla mi krásna udalosť..Tehotenstvo..A pomohlo mi tak dobre,že som sa k tomu už nikdy nevrátila..Lebo fakt neviem,načo mám zo seba robiť staršiu,než som...

     Pýtam sa vás,mladé ženy..Kam sa ponáhľate?..Čo myslite,že vzbudzujete v iných s cigaretou v ruke na ulici?..Vo mne len hnus...Ale..Vám je to asi jedno...