Sakra..to sa môže stať len mne. Vonku Jarmok v plnom prúde a ja tu musím trčať v robote. Porazí ma.
Ale..čo sa dá robiť. Povinnosti sú povinnosti. Šéf ti veril,postavil ťa tu,tak ho nesklam,kým nenájde niekoho za teba. Na veky to trvať nebude. A jarmok býva každým rokom.
Hej..Ale prečo práve tentoročný musim pretrpieť v robote. Keď parta si to užíva tam niekde vonku?
Ella..nebuď padavka..A makaj..O chvíľu otváraš....
Takýto rozhovor sa odohrával vo mne. Medzi tou horšou a lepšou polovicou. Tie dve sa rady rozprávali. Jedna druhú učili žiť. Jedna pojašená,spontánna..Druhá rozvážna..A praktická. Dve v jednom tele vytvárali celkom solídnu osobnosť. Ale len pokiaľ boli v súhre. Akonáhle jedna oslabla,tak bola katastrofa na svete. Ale..Kto už miluje stereotyp, že?..
Znudene som leštila poháre. Znudene,či nasrato..To už ani neviem..Ľudí bolo málo,pretože všetko dalo prednosť jarmoku. Len jeden pán si sadol do kúta k barovému pultu a poprosil si kávu. Možno z nudy som sa s tou kávou pohrala a on ma za to pochválil. Usmiala som sa,ale do reči mi nebolo. A on to vycítil. Mlčky pil svoju kávu a ja som si robila svoju robotu. Vtom sa vo dverách zjavil Jožo Ráž.
- "Nebol tu Baláž?" - opýtal sa v rýchlosti.
- "Nie..Nikto tu nebol.." - odpoviem mu automaticky po pravde. Veď nikto..
- "Ale čo..Veď tamto sedí.." - všimol si Jožo a ja som sa zahanbila. Až v ten moment som si uvedomila odkiaľ toho pána poznám. Baláž dopil kávu,s úsmevom zaplatil a zberal sa k odchodu.
- "Už viem,kde trávime dnešný večer.." - zašepkal s tým jeho povestným úsmevom a žmurkol na mňa.
Neuveríte mi,ale v ten moment mi to bolo jedno. Fakt..Ľahostajnosť na vysokej úrovni.
Večer sa ľudí nahrnulo. Moje nohy v topánkach na vysokych podpätkoch by vám vedeli rozprávať. Síce som bola len za barmanku,ale aj tak..Ľudí bolo tak akurát,keď sa ešte dovalila jedna stredne veľká partia. Objednávali si jak magori. Kričali jeden cez druhého a ja som nestíhala registrovať. Tak som poverila jedného z nich,nech mi spíše objednávku. Dala som mu blok a pero a dalej plnila priania ostatných zákazníkov. Dotyčný to prijal s úsmevom. A s organizačným duchom. Za 15 minút mi dáva popísaný papier. Dokonca mi pomáha otvárať pivove fľaše. Zrazu sa k nim pridali aj hviezdy nášho jarmoku. Ráž si sadol k pultu. Priamo oproti miestu,kde som trávila najviac času. Baláž k nemu. Venovala som sa im asi tak,ako všetkým ostatným zákazníkom. Až kým neprišiel jeden miestny a hovori Jožovi.
- "Čítam v novinách..JOŽO RAŽ HAVAROVAL NA MOTORKE (to nie je o tej vážnej). Je to pravda?" - Vtedy ja od leštenia pohárov vytresnem:
- "A prežil to?" - Miestny mierne potácajúc sa mi hovorí:
- "A kua..Veď tu sedí.." - pozriem na Ráža s hraným údivom.
- "Vy ste Jožo Ráž?" - opýtam sa neveriaco..Akože..
- "Nie..ja som básnik,ktorý si myslí,že je motýľ...Alebo som motýľ,čo si myslí,že je básnik.." - povie mi Jožo filozoficky - "Ale..kde zistím pravdu?"
- "Pravdu nezistiš..Pravda neexistuje.." - odpoviem ja a Jožo buchne do smiechu.
- "Múúdro..Ty sa mi páčiš..Ty budeš nejaká hlavička.." - a objal ma cez pult. Bolo mi to vcelku trápne. Aj to pokračovanie.
Debata sa vyvinula slušne. Jožo bolo presne ten typ,kedy ste nevedeli,či je dotyčny blázon,alebo nadpriemerne inteligentny..Ja v bláznoch neverím..Jedine v tú istú skupinu,ale o tých tento príbeh nepojednáva. Podľa mňa ľudia typu Jožo Ráž sú ľudia s vysokou inteligenciou. S takou vysokou,že im priemerna inteligencia málokedy rozumie. Ale..slovný tenis bol na vysokej úrovni.A s dobrým skóre pre oboch. Vyrovnaný boj.Pomáhal nám alkohol. Jeho asi brzdil..Mňa štartoval..Asi..Inak si to vysvetliť neviem.
Elánovci sa presunuli do baru. Ja som už mala záverečnú. Jasne,že ma tam pozvali,ale..Musela som ešte upratať prevádzku a tak..Odišli s tým,že prídem za nim.
Porobila som,čo trebalo a vôbec nemala chuť ísť sa ešte baviť. Nohy ma šialene boleli. Ale musela som. Jožo mi tam pre istotu nechal svoju bundu. Prezieravo..))..
Vyhadzovač ma už nechcel pustiť,vraj je preplnené..Debil..Kolegyňu. )))..
- "Dodo..vôbec nemám chuť,ani silu baviť sa..Len vrátim Rážovi bundu,lebo si ju nechal hore u mňa,a padam spať. Som hotová.." - Dodo samozrejme neveril. Šahnem do naprsného vrecka. Tam peňaženka,aj s dokladmi. To ho presvedčilo. Pustil ma. Jožo ma privital,vzal si bundu,ale..Aj tak sme tam dlho nezotrvali. Zvolili sme si tiché prostredie recepcie. Tam sme presedeli do rána..Pri drinku..V dobrej nálade..V debate..V smiechu..V speve..
Napriek tomu..Nie som ani speváčka,ani básnik..ani motýľ nie som..)))))
Keď sme sa lúčili,Jožo roztrhol stovku. Na jednu polovicu čiernou fixou načmáral. PERNAMENTKA pre ELLU. Potvrdil to podpisom...Smiala som sa..A smejem sa aj dnes..Ešte že Elán k nám nechodí bežne. Ja som tú pernamentku totižto stratila..)))))
Komentáre
z toho
kurna..som nenašla na webe fotku z nášho jarmoku..)))
ale tiež to tu tak cez jarmok tak vyzera..ako na vianoce..)))
tak to dufam
tak to dúfam aj ja..)))
heeej..a pak ma bude kaktus drbať..nie?..)))))))))))))
nie kaktus
dík, priateľu :-)
Permanentne strácaš "pernamentky"?
Oooo..Martha..)))
pernamentne ich ani nedostávam..)))))))))
Kaktuskoooo..))))
Marthuš..
ja onej viem..))))
už..))))))))
ale..necham to tak..nech viete,že aj ja som omylná..)))))
Kralovna bielych tenisiek...ci bosorka???...obe su krasne...
Kralovna bielych tenisiek...ci bosorka???...obe su krasne...
..))))))))))))))))..
dakujem:))))))
pekné foto
..))))))))))))..