realita-muzika-fakty

Psychicky unavená zamykám kanceláriu.
V hlave už prehadzujem pomyselný debilníček.
To len tak, pre istotu, aby sa čosi nezabudlo.
Nasadám do auta, vychádzam z brány areálu a nestačím sa čudovať.
Zastavím auto a chvíľu premýšľam,čo urobiť.
Pohľad mi sklzne na lepivé papieriky v priehradke na prkotiny.
V kabelke mám pero.
Zrazu je všetko jasné.
Ale najskôr!
Vyťahujem mobil a vystupujem z auta.
Kvôli zvečneniu situácie riskujem vlastný život.
Fotím z hlavnej cesty..
Potom v aute napíšem na papier krátky odkaz.
Pripíšem smajla a nalepím na predné sklo.
Sadám do auta a s úsmevom na perách
a so strachom v očiach obchádzam to dlhé čudo.
Podarilo sa.
Som na ceste domov.
Ups.. Vlastne do škôlky..

a to je ten záber..:)))
  o obsahu odkazu radšej pomlčím..:))
za zverejnenie ŠPZ sa ospravedlňujem..
ale čo..
nech sa hanbí..:))))

a ešte..
nemám zelený cokin..či ako sa tomu nadáva..)))
to len môjmu mobilu zašibkalo..
asi od strachu..)))