realita-muzika-fakty

Už nejdem písať o rozpačitom začiatku leta.. Ani o tom,že viac menej pre nás skončilo,keď si manžel nešťastne zlomil ruku. Nejdem písať o bežných starostiach ženy a matky..

Chcem písať o tom, čo mi život nachystal za posledných pár dní..

Boli to stretnutia..

Stretnutia nie hocijaké..

Stretla som dvoch ľudí, ktorí pre mňa boli v čase mojej rannej mladosti stredom sveta. Stretla som dvoch mužov, ktorí prispeli k tomu,že som dnes takou,akou som.. Stretla som ich oboch. Našťastie nie naraz..

Po prvom stretnutí som ostala ochromená, dokonca rozhodená.. Nepokojná..

To druhé bolo iné..

Dnes idem do práce tak,ako zvyčajne.. vonku páli slnko a tak sa chránim slnečnými okuliarmi.. cez ne zamerkujem muža.. srdiečko sa mi rozbúcha ani neviem prečo.. vidim,že tiež ma pravdepodobne sleduje cez svoju ochranu okuliarov.. podvedome sa usmejem .. on sa usmeje.. a zrazu viem.. Zakývam mu.. A on sa vráti ku mne.. Vystíska.. dá božtek na každé líčko.. celý zvedavý,ako sa mám.. Je to už dávno,čo sme naposledy navštívili diskotéku.. Je to už dávno,čo mi blahoželal na mojej svadbe s kyticou mojich obľúbených kál.. Potom sa stratil.. Ani neviem,kade sa túlal.. Ale presne tak vyzeral aj dnes.. Ako tulák.. Ale.. stále príťažlivý tak,ako vtedy.. Zvláštne.. stretnutie ako pred pár dňami.. No po tomto mi ostal krásny pocit v duši..

Len ktovie dokedy..