realita-muzika-fakty

predchádzajúce časti





Táňa začínala byť nervózna. Vôbec nevnímala televízny program,ktorý sledovala spolu s Máriou. Malá Ann už dávno spala a u prepadla akási predtucha. Celý čas premýšľala nad Romanovým telefonátom a nevedela pochopiť,čo ho k tomu viedlo. Neurobili to ani raz. Ani raz sa nestalo,aby Roman zobral Mateja len tak, z ničoho nič a bez porady s Táňou, do mesta. Nechápala celé to divadlo. V hlave sa jej rojili rôzne myšleinky, ktoré v nej vyvolávali nervozitu. Dieťatko v jej brušku sa prevracalo, cítiac nervozitu svojej mamy.
- "Deje sa niečo?" - opýta sa Mária,ktorá aj keď je poloslepá,nemôže si nevšimnúť Tánin nepokoj.
- "Ale nič..nič Mária.." - upokojuje ju Táňa aj keď obe vedia,čo slovíčko nič ukrýva.
- "Neboj sa Táni. Všetko bude v poriadku. Sama neviem,čo to tých chlapov napadlo,ale určite prídu a vysvetlia nám to.
Mária ešte ani nedopovedala a v zámku zaštrkotali kľúče. Táňa stuhla v strachu a čakala,kto sa vo dverách obaví. Do chodby vošiel Roman,ktorý vyzeral zničene. Táňa sa naťahovala na špičky aby videla svojho syna, ale Roman zatvoril dvere.
- "A Matej?" - vyvalila Táňa oči a spodná pera sa jej triasla.
Roman ju obal a jemne pohladil po chrbte.
- "Neboj sa Táni, je v poriadku. S ohľadom na okolnosti."
- "Okolnosti?" - Táňa nechápala. - "Čo sa vlastne stalo?"
- "Matej je v nemocnici.." - povedal Roman usádzajúc Táňu do kresla. Táňa v momente vyskočila na rovné nohy. Roman ju opäť vtlačil do kresla a sadol si k ne. V teto polohe im rozpovedal všetko,čo vedel.
- "Matej sa nechal dokopať kvôli mačke? Preboha...a čo jeho obličky?"
- "Presne kvôli nim si ho nechali na pozorovaní. " - Roman sa snažil rozpravať pokojne. - Zatiaľ to vyzeralo v poriadku. Ale keď som doktorovi povedal,čím Matej prešiel,tak sa rozhodli nechať si ho pod dozorom pár dní. Dávajú mu nejaké infúzie a sledujú moč. Ale doktor ma uistil,že to vyzerá veľmi nádejne."

Táňa ostala sedieť ako bábka bez duše. Dušu mala inde. Tam.. V nemocnici.. Pri svojom synovi. Odrazu zatúžila byť s ním. Vstala.
- "Nie Táni.. " - Roman pochopil takmer okamžite. - "Teraz nie.. Až ráno. Bol som pri ňom,až kým nezaspal. Načo by sme ho budili. Sľubuem,že hneď ráno ťa za ním odveziem."
Táňa opäť bezvládne padla do kresla. Roman mal pravdu. Bolo už neskoro. A sama sa po taktejto šokuúcej správe necítila dobre.Cítila,ako ju rozbolela hlava.
- "Idem si ľahnúť. Necítim sa dobre." - povedala tichým hlasom k svojim dvom spoločníkom a opustila izbu. Roman pohladil Máriu po vlasoch. Mária mu prikryla ruku svojou rukou a tým vliala Romanovi viac pokoja,než čokoľvek iné. Roman sa nežne pousmial a pobral sa do sprchy.

Keď prišiel do spálne,silno obal Táňu,ktorá ticho plakala do vankúša..