realita-muzika-fakty

Pohreb Márie bol iný. Zišla sa na ňom len hrstka najbližších presne tak,ako si to Mária priala. Okrem brata a jeho rodiny tam boli len Tánini svokrovci a ešte jeden chlapec, Matejov nový najlepší kamarát Jožo. Táňu tento účastník pohrebu prekvapil,ale Matej to zobral úplne normálne. A Roman tiež.

Po obradoch sa všetci pobrali k Romanovi,kde si dali kávu a pri pohári vína spomínali na tú,ktorá už nebola medzi nimi. Matej s Jožom sa vytratili za svojimi záujmami. Tánini svokrovci sa pobrali domov a Táňa s Romanom osameli.
- "Roman..ty toho Joža poznáš?" - opýtala sa Táňa pri ukladaní riadov do umývačky.
- "Uhm...poznám. Prečo sa pýtaš?" - tváril sa nechápavo Roman.
- "Zdá sa mi to divné. Nikdy tu nebol."
- "Každé nikdy raz musí začať.."
- "Ale..Chcela by som o ňom vedieť viac." - nenechala sa odbiť Táňa. Roman sa na ňu zadíval. Potom jej nalial ešte jeden pohárik vína a povedal.
- "Tak ok.. Poviem ti to. Keď už inak nedáš." - jemne sa usmial a rozpovedal Táni,ako nachytal chlapcov pred školou v deň,keď Mária zomrela. Ako boli s Jožom u nich doma a aj o jeho rodičoch a situácii u nich doma. Ako poznal Táňu,vedel,že ju to rozľútostí. A nemýlil sa. Keď skončil, Táni v očiach stáli slzy.
Roman ju aj za to miloval. Jožo ohrozil Mateja na živote,ale Táňa cíti ľútosť nad Jožovým životom. Chápe..Vie,že za Jožovým správaním je zlyhanie rodičov. A cíti ľútosť nad tým,čo všetko musí Jožo v živote preskákať.

Vyrušili ich chalani. Už bolo neskoro a Jožo musel ísť  domov. Očividne sa mu nechcelo,ale dobre vedel,čo by znamenalo meškanie. Táňa zťažka vstala,pretože jej veľké tehotenské brucho jej nedovolilo vstať inak.
- "Budete večerať?" - opýtala sa chlapcov,ako keby boli obaja jej synovia. Jožo pozrel prekvapene na Mateja,ale ten nezaváhal.
- "Jasne mami, dáme si." - povedal Matej a už ponúkal Jožovi stoličku pri stole.
Táňa bez slova naložila na tanier a položila ho pred Joža. Jožo sa naklonil k tanieru a Táňa ho podvedome pohladila po vlasoch.

Roman to sledoval bez slova, držiac na kolenách malú Ann..