realita-muzika-fakty

celý príbeh






Táňa už bola pokojnejšia. Doktori boli veľmi optimistický a Matej sa na posteli usmieval. Teda.. Aspoň keď od neho včera odchádzali. V noci už spala pokojnejšie,aj keď s jej veľkým bruškom sa to už zdalo byť nemožným. No bolo to tak. Táňa sa cestou rozprávala s Romanom,ktorý mal na rukách malú Ann. Kráčali spolu chodbami nemocnice smerom k Matejovej izbe. Ann bola pokojná a usmiata. V ružových šatkách vyzerala na zožratie. Dorazili k dverám a Roman s výkrikom "návšteva" vošiel dnu. Hneď pri dverách však zastal zacláňajúc výhľad Táni. Tá okamžite vycítila niečo zlé.

Rukou odtlačila Romana a zbadala svojho syna prekvapeného na posteli. Odľahlo jej. Začudovane pozrela na Romana a až vtedy jej do zorného poľa vpadla svokra vstávajúca zo stoličky.
- "Dobrý deň " - pozdravil Roman ako prvý.
- "Dobrý deň " - odzdravila svokra iným tonom,ako Táňa čakala.
- "Teší ma, som Roman.. Kosorín Roman. " - Roman podišiel k nej s natiahnutou pravicou, ktorú svokra prijala, aj keď nie s nadšením.
- "Hanková, Vladova mama.. " - predstavila sa zlomeným hlasom. - "A toto je moja malá vnučka? " - preorientovala svoju pozornosť na malú Ann,aby zakryla trápnosť chvíle. Táňa to všetko do dverí pozorovala,ako keby tam ani nebola. Zachytila len začudovaný pohľad svojho syna,ktorý nechápal rovnako,ako ona.
- "Áno.. To je Ann.. Vladova dcéra. " - potvrdil Roman,čo bolo na prvý pohľad jasné.
- "No ty si krásne dievčatko. Poď.. poď na chvíľu k babičke, nech si ťa pritúlim.. " - svokra už nedokázala zakryť slzy natlačené do očí. Malá ako keby pochopila, natiahla sa k babke a tá si ju vzala na ruky. Chvíľu sa navzájom obzerali zblízka a potom si stará žena pritúlila malé dieťa a to ju objalo. Vtedy už slzy v očiach štípali aj Romana, dokonca aj Táňu.

Vzácnosť tejto chvíle prerušil svokor. Odrazu sa objavil vo dverách so slovami:
- "Džús nema.. " - nedopovedal..nemohol. Prekvapenie mu stislo hrdlo. Podišiel ráznym krokom k posteli,položil tam nákup pre Mateja a otočil sa smerom k Romanovi. Podávajúc mu ruku povedal.
- "Viem kto ste, a verte mi, som vám nesmierne vďačný za všetko,čo ste pre môjho syna a jeho rodinu urobili. My sme vám vďační. " - potriasajúc mu rukou pohľadom naznačil,že hovorí aj za svoju manželku.
- "Pán Hanko, niet za čo.. Myslím,že to by urobil každý.. " - povedal skromne Roman.  Svokor dojatý pokrutil hlavou a otočil sa smerom k Táni. - Tánička,ako dobre vyzeráš.. To tehotenstvo ťa skrášľuje. Potmehúdsky sa usmial a objal svoju nevestu.
- "Héééj...aj ja som tu.." - ozval sa z postele Matej a všetci dospeláci konečne obrátili svoju pozornosť na neho. Chvíľu sa okolo jeho postele točili všetci a tak prišla svokra s nápadom.
- "Poseďte s Matejom, my sme tu už dlhšie. Malú si môžme vziať k nám domov. Keď pôjdete z nemocnice,tak sa pre ňu môžte zastaviť. Čo vy na to?" - opýtala sa nevesty a jej manžela.
- "Ale.. " - Táňa od úžasu nebola schopná slova.
- "Skvelý nápad.. " - predbehol ju Roman s úsmevom.

Svokrovci opustili nemocničnú izbu so slzami v očiach a malou vnučkou na rukách. Táňa začudovane pozrela na Romana.
- "Rozumieš tomu? " - opýtala sa.
- "Áno.. " - odpovedal.