realita-muzika-fakty

predchádajúce časti



Táňa pozorovala malú Ninu a premýšľala nad tým,ako sa vyvíja ich život. Nie tak dávno bola sama. Len ona s Matejom. Dvaja ľudia pevne naviazaní na seba ponechaní na vlastnú pomoc a silu. Aj Roman bol sám. Mal síce Máriu,ale..boli to dvaja ľudia, ponechaní na to isté,čo Táňa s Matejom. Malá Ann bola sama s matkou. Jožo bol sám, napriek tomu,že mal rodičov. Teraz sa stretli pod jednou strechou. Dala ich dokopy náhoda,či dobré srdce? Nevedela. Pozorovala malú Ninku a hladila ju jemne po líčku mysliac na malého Vladka,ktorého síce takto hladila tiež. Len jeho líčko už bolo studené. Táňa si utrela slzu z líca a pobrala sa do kuchyne pripraviť olovratn pre deti a manžela.

Buchli dvere a vzápätí pocítila silné objatie Romana.
- "Tak ako si pochodil?" - opýtala sa celá nedočkavá obrátiac sa smerom k nemu.
- "No..nebude to jednoduchý proces,ale nie nemožný. Musíme sa vyzbrojiť trpezlivosťou a počkať na rozhodnutia súdov.
Táňa mala v očiach strach.
- "Ak to nevyjde?" - opýtala sa ticho.
- "Táni..nemysli na to. Vyjde to..Uidíš. Veď už sme si jedno dieťa osvojili,tak prečo by nám nedali aj ďalšie? Zvlášť,keď o to požiada sám? Má takmer 14rokov, súdy by ho mohli už akceptovať, nie?" - upokojoval Roman svoju manželku.
- "Tak dobre, keď myslíš.." - uzavrela Táňa debatu a ďalej natierala chlebíky syrovou nátierkou.
- "Kde je malá?" - opýtal sa Roman. Táňa sa usmiala.
- "Ktorú myslíš?" - rozosmiala sa. - "Budeme musieť Ann začať volať menom. Nech v tom máme jasno.." - smiala sa Táňa a Roman sa usmieval s ňou.
- "je nádherná.." - pomyslel si v duchu Roman. - "čím som si len zaslúžil také šťastie? mám tu najlepšiu ženu na svete a milujem ju viac,než svoj život. A neviem,či jej to dokážem dať najavo,ale urobím preto všetko na svete." - vstal od stola a približoval sa k Táni.
- "Roman..prestaň..počuješ?..Prestaaaaň.." - Táňa sa so smiechom pred ním rozbehla v hranej obrane.
- "Chytím si ťa..Ver tomu,že si ťa chytím. A potom si ma nepraj.." - smial sa Roman naháňajúc Táňu po obývačke. Táňa hodila do neho vankúš zo sedačky,ale Roman ho chytil a vrátil jej ho späť. Táňa sa uhla a hodila po ňom provokačnú grimasu. Roman stále škeriac sa načiahol sa za ňou,ale ona sa mu vymkla. Roman padol na zem a ostal tam ležať..Bez pohybu.. Táňa bežala ďalej preč z obývačky. Zrazu prudko zastala a otočila sa. Roman stále ležal a nehýbal sa..
- "Roman?" - opýtala sa neisto ale jej otázka ostala bez reakcie. - "Roman.." - opýtala sa ešte raz,ale stále nič..
- "Romaaaaaaaaaaan.." - to už vykríkla a rozbehla sa k nemu..Kľakla na kolena neustále volajúc jeho meno.

Roman to už dlhšie nevydržal.. Schytil ju do objatia a už nepustil. V ich bozku bolo všetko..Láska, šťastie,túžba..úľava..