realita-muzika-fakty

Táňa mala divný pocit. Strašne divný. Opäť stála na nemocničnej chodbe a opäť tam stála spolu s Romanom. A zase prežívala to,čo už asi na chodbách nemocníc bude prežívať vždy. Strach a obavy. Strach o cudzie dieťa. Ann bola na tom zle. Stále mala vysoké horúčky,ktoré nezrazili ani zábalmi,ani antipyretikami. Táňa sa rozhodla v okamihu a Roman neprotirečil. Na pohotovosť dorazili takmer v hodine dvanástej,ako im to oznámil službukonajúci pediater. Okamžite malú prijali na oddelenie a teraz ju vyšetruje tím lekárov. Táňa sa bála. Až tak veľmi,že zabudla na otázku,ktorú chcela Romanovi položiť.

Roman bol nervózny. Chodil po chodbe hore a dolu a nevnimal okolie. V duchu sa modlil. Modlil sa za malú Ann, za to,aby sa jej nič nestalo. Aby chorobu prekonala. Aby zase neostal sám.
- "Roman?" - Táňa ho zastavila dotykom ruky. Roman zastavil a zadíval sa na ňu. Díval sa jej do oči strašne hlboko a Táňa mala pocit,že tam vidí aj to,čo v sebe už dlhšie ukrývala. - "Len ma zaujíma.. Kde je matka malej? Kde je tvoja žena?"
Romana otázka prekvapila. Ešte chvíľu jej mlčky čítal z očí a potom ticho vyriekol.
- "Zomrela.."

Táňa ostala prekvapením bez slova. Ten vzácny okamih, tak vhodný na vyrieknutie toho všetkého, narušili otvárajúce dvere. Obaja sa pobrali smerom k lekárovi s jednoznačnou otázkou,ktorú nemuseli ani vysloviť.
- "Nebojte sa, milí rodičia. Ann bude v poriadku. Derú sa jej zúbky a s tým sú spojené zdravotné komplikácie. Nasadili sme jej antibiotiká priamo do žilky. Za 3 dni bude ako vymenená." - doktor sa na nich povzbudzujúco usmieval a im dvom odľahlo.
- "Môžme ísť teraz za ňou?" - opýtal sa Roman.
- "No..síce spí,ale môžte sa ísť na ňu pozrieť. Aby ste sa v pokoji vyspali aj vy. Vyzeráte,že to potrebujete ako soľ. Obaja!" - doktor s milým úsmevom ich priviedol až k malej. Ešte ju narýchlo prezrel, skontroloval infúziu a potichučky opustil miestnosť.

Táňa sa dívala na Romana,ktorý pri pohľade na malú znežnel. Ten obraz ju dojímal. V takejto polohe ho nepoznala. Vedela,že má vzťah k deťom,ale toto nečakala. V hlave jej búšilo slovo "zomrela"... Potriasla ňou a svoju pozornosť obrátila na malú. Vlastne až teraz si ju mohla pokojne pozrieť. Príval lásky,ktorý ju naplnil, ju neprekvapil. Ann bola rozkošné dieťa. Takmer ako Matej,keď bol v takom veku. Táňa stuhla.. Podobnosť s Matejom bola markantná..
- "Roman?... " - otázka ostala nedopovedaná. Roman vstal, sťažka vzdychol a povedal.
- "Poď.. veľa ti toho musím povedať. Dáme si niekde kávu a... "

Táňa nenamietala. No stále sa nemohla zbaviť pocitu,že to nebude nič príjemné. Už sedeli v aute,keď sa opýtal:
- "Kam chceš ísť?"
- "K tebe.." - zašepkala Táňa a zapla si bezpečnostný pás.