Matej mal strach. Vedel,že ho budú zase čakať na zvyčajnom mieste. No nevedel ako ich má presvedčiť,že nikomu nič nepovedal a ani sa povedať nechystá. Aj keď mama naliehala,aj tak uchránil to tajomstvo,aby nespôsobil chalanom problémy. No chalani mu neverili. Hnaní vlastným strachom zastrašovali aj jeho. A on čím ďalej tým viac musel premýšľať nad tým,ako sa im vyhnúť. Aj teraz ich z úkrytu pozoroval a čakal na nejakú učiteľku,ktorá ho bezpečne prevedie okolo nebezpečenstva. Čakal a premýšľal nad tým,ako rád by zmenil školu,aby sa už nemusel s touto partou stretávať. Asi prvýkrát v živote oľutoval,že odmietol osemročné gymnázium. Bočným pohľadom zbadal pohyb. Zaostril a usmial sa. Telocvikár. Super!!! Nenápadne sa pridal k nemu.
- "Dobrý deň pán učiteľ, chcel by som sa s vami porozprávať. Máte pre mňa čas?" - opýtal sa nesmelo kráčajúc vedľa neho.
- "Moc nie,ale máme kúsok cesty spoločný,že? Tak spusť." - povedal učiteľa objal ho rukou okolo pliec,ako svojho kamaráta.
- "Viete.. Ide o futbal. Strašne rád by som ho hral,ale mama.." - Matej plietol dve na tri a po očku sledoval chalanov,ktorí sa mu vyškierali spoza rohu. Učiteľ si to všimnúť nemohol,on to videl až veľmi dobre. Aj to,ako mu gestami naznačovali bitku.
Matej prišiel v poriadku domov. Dnes. Vydýchol si a šiel pomôcť mame oberať jahody. O chvíľu už mal pusu celú červenú a sladkú. Mama si našťastie jeho nešťastie nevšimla a on jej to v jej stave ani nechcel vešať na nos. Vedel si predstaviť,čo by tým mohol spôsobiť. Ťažko sa rozhodoval ale rozhodol sa. Zdôverí sa radšej Romanovi. On mu pomôže tento probém vyriešiť. Ale..Skúsiť to môže aj s mamou..
- "Mami?" - opýtal sa učupený v jahodovom záhone.
- "Noo?" - zdvihla Táňa hlavu s plnými ústami.
- "Mami.. Bol by problém dostať ma na to gymnázium?" - Matej sa stále tváril,akokeby nič. Tánino prekvapenie nemalo hraníc.
- "Veď si to nechcel. Sám si to odmietol. Prečo si tak náhle zmenil názor?" - Táňa chcela vedieť,čo je vo veci.
- "Ale..Len tak.. Zistil som.. " - hľadal Matej vhodné vysvetlenie ale odrazu nemusel. Prerušila ho Mária kričiaca z okna.
- "Táááááni.. Malá Ann sa prebudila."
- "Prepáč Matej. Musím za malou. Porozprávame sa neskôr.." - povedala Táňa a nesúc veľkú misu plnú jahôd odkráčala smerom k domu.
Matej ostal sám. Sám a smutný. Nemá na neho čas. Nikto na neho nemá čas. Hodil do zeme práve nájdenú jahodu a vybral sa do svojho úkrytu počkať na Romana.
Zlatá Klietka:.. Nebezpečenstvo za rohom..
23.06.2008 11:29:48
Komentáre
opäť veľmi aktuálne
ja som
ale vidím, že uzlíky rozväzuješ pomaly a isto.. dočkám sa ja toho happy.. v galantérke ostala celá moja výplata a furt praskne...:)))
hmm..Viky..ani nahodou..:)))
dnes mi to nevyšlo..tuto časť som napísala ešte večer a malo ju publikovať rano..ale blogové hodiny idu podla vlastných pravidiel,tak dnes časť len jedna..:)))
snád sa to dá do poriadku..:))
inak..sníval sa mi nádherny príbeh..hodny spracovania..:)))
aj jahody..
a ten sen.. však píš, kým nevychladne:)))
jo..tak je to vzdy..:)))
asi to zaplikujem na malu Ann..ked dorastie..:)))