realita-muzika-fakty

     "Mami...Ja som asi tehotná.." - oznámila som mamči len tak,mimochodom, pri umývaní okien.
     "Ej tam..Kde ty môžeš byť tehotná." - pochybuje mama.  
     "Tak potom som po prechode.." - zasmejem sa od srdca ja a už danému nevernujem pozornosť. A načo? A kedy? Veď Vianoce za dverami. Iné starosti mám..))

     Medzi sviatkami som musela do práce. Netešilo ma to,ale na druhej strane, nie moc. Robotka bola pre mňa koníčkom. S počítačom sme si rozumeli,málokedy ma sklamal. Rýchlo som si urobila,čo som mala a hajde domov. Cestou sa zastavím pozdraviť priateľov - manželský pár - v stávkovej kancelárii. Sú z môjho príchodu nadšení. Danka mi hneď núka kávu,ale ja si dám len vodu..Káva mi nechutí. Obaja sa na mňa dívajú, a tušia..Tak dlho sa poznáme..Sedem rokov..Úplne dôverne..Moji psychiatri to boli.
- "Ella..Ty si tehotná..Však?" - pýta sa Danka,čoby už matka dvoch detí..
- "Neviem..netuším..Ale cítim sa tak.." - poviem ja s úsmevom.
- "Poseď chvíľu..Hneď som späť" - Danka odbieha a vracia sa s tehotenským testom. - "Ja som tak strašne zvedava.."
- "Dani..Ďakujem.." - rehocem sa ja. - "Určite ti dám vedieť,keď budem vedieť výsledok. Ale..Nemusela si..Ja by som si aj sama kúpila. Som to v pláne mala.."
- "Ber to ako darček..Pre to maličké..Či je..Či nie je..Áno?" - povie mi celá nadšená myšlienkou,že budem mama. Vstanem a oboch ich objímam.
- "Som šťastná,že vás dvoch mám..." - šepkám im v tuhom objatí..
- "Aj my..Ella..Aj my.." - povie Dodo a ide obslúžiť prichodzieho zákazníka.

     "Ahoj láska.." - objímam Michala vo verande nášho domu. - "Unavený?.." - pýtam sa blbo. Únava je na ňom okato podpísaná. Náš nový byt si vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu. A keďže Michal bol "od fachu",robil všetko sám.. Úplne sám. Snažila som sa mu pomáhať,ako som mohla..Ale veľa som nemohla. Ale..Snaha bola..Aspoň majstrov odborníkov som vybavovala ja..)))..Vodára,elektrikára..Podlahu som zohnala,keďže sme chceli inú,než všetci..A tak..Skrátka spolu..Ale jeho viac boleli ruky..Mňa pusa..))))
- "Ale nie..V pohode..Už som ti vybúral tú klenbu..Vyzerá to super. Zajtra môžme íst pozrieť..A vieš..Premýšlal som.." - a už sme inde..V plánoch o našom bývaní..Toto sa stalo dôležitejšie v našom vzťahu,ako vyznania lásky. Ale..Nebol práve kúpený byt tým najkrajším Vyznaním?..

     Michal zaspáva..Od únavy..Aj od toho,že rád spí..))
- "Drahý..?..Spíš?"
- "Nie.."
- "Ja..chcela som ti oznámiť svoje podozrenie.."
- "Aké zase podozrenie?..Milujem ťa..Necítiš to?"
- "No..niekedy nie..Ale..to bude asi tými starosťami.."
- "Ell..ja som už taký..Keď mám robotu,nebudem ti šepkať do telefonu,ako velmi ťa lubim,pol hodinky.." - oči sa mu usmievajú.. - "A teraz daj to podozrenie.."
- "Myslím,že v tom byte dlho sami nebudeme..Ako sme sa tešili.." - poviem ja sledujúc jeho reakcie..Nedošlo.. - "Budeme rodičmi..Asi..
     Michal sa tvári neveriaco..Žiadna radosť..Ani nervy..Pravé nefalšované prekvapenie sa mu zračí v tvári.
- "Mám aj tehotenský test..Chceš byť pri tom,keď ho urobim?.."
- "Jasne..Ráno.." - zahabká Michal. Tuho ma objíme a v objatí mlčíme každý so svojimi myšlienkami.

     Ráno vstaneme zavčasu. Vonku je ešte tma.
- "Tak..ideme na to.." - oznámim a beriem test do rúk.
- "Počkaj.." - zastaví ma Michal.. - "Ja nechcem..Idem domov..Zavolám ti..Pochop..Nemôžem..nechcem..neviem byť pri tom.."
- "Ako chceš..Keby som toto vedela,tak ti nepoviem nič..Urobim test sama a finito..Ale..Poho.." - rozlúčime sa..Vyprevadím ho...V kúpelni rozbalím test..Chviľu sa na neho dívam a pak presne podľa návodu vykonám čo treba. Malý umelohmotný obdlžnik si položím k posteli a s pohľadom upretým naň zaspávam.

     Pozitívny..Jasne pozitívny. Čo teraz?...Hlavou sa mi ženie hocičo..Ale..Cítim,že ma to naplnilo..Budem matkou..A to bolo stredom môjho sveta. Moje dieťa v mojom tele..Jediné,čo ma miatlo bola Michalova reakcia. Veď  sme neboli nejakí dvadsiatnici,ktorí ešte majú kopec času pred sebou. Ale..Pripisovala som to počiatočnému šoku. Musí sa s tým zrovnať. Určite by to tiež pred polrokom nepredpovedal ani vo sne.

     Silvester bol zvláštny. Michal si konečne začal zvykať na myšlienku,že bude otcom. Konečne prejavil radosť. Priniesol prvé botasky Nike..Malinkate..Strašne malinkaté. Kúpil ich ešte v USA. Pre svojho syna..Vzala som ich do jednej ruky, druhú položila na brucho a zašepkala:
- "Pozri Miško..Tvoje botasky.."
    Michal sa pozastavi..
- "Miško?" - opýtal sa pre istotu..
- "Áno..Predbežne.." - usmievam sa ja dúfajúc,že to bude holka. Michal nahodí široký úsmev,schytí ma do náručia a dvihne do výšky so slovami..
- "Ja ťa skrátka milujem.."

     Po sviatkoch sme sa ocitli u lekára. Nikoho neprekvapilo,keď som dostala rovno tehotenský preukaz..Už 10 týždňov. Michal mi ho hrdo v čakárni zobral z rúk a hovorí..
- "Prvá legitimácia môjho syna.." 
     Ovaja so srdečným smiechom vychádzame z čakárne. Smer - náš byt..Nie robiť..Dnes nie..Dnes sa budeme len milovať..