vtrhol si ako uragán do môjho života..
a narobil v ňom patričné zmeny..
dnes ma zase chytá clivota..
rozmýšlam,kde dnes sme my..
koľko sme toho spolu prežili..
dobrého menej dobrého i zlého..
akí sme bolí milí i nemilí..
ako sme nechali všetko zapadnúť snehom..
no stále sme dobrí priatelia..
čo všetko o sebe znesú..
čo o všetko sa spolu podelia,
čo do života si radosť vnesú..
tá radosť sa s bolesťou prelína,
no hádam to čas za nás vyrieši..
tú bolesť nech prekryje zemina,
nech šťastná som,aj keď tu nie si..
ja závislou som na tebe bola..
a myslím,že stále som..
slabá je moja vôľa,
prieči sa rozumu aj snom..
aj ked milujem a som milovaná,
a cítim to veľmi intenzívne
aj tak ma bolí,keď ostávam sama,
osamelá sa cítim divne..
tak prosím,nenechávaj ma tu...
kedykoľvek sa na kus reči stav..
nech necítim tu obrovskú stratu,
ešte malý zázrak pre mňa sprav..
..Si živelnou pohromou..akokeby..
16.02.2008 07:30:00
Komentáre
A
Na kus reči a klobasy by i ja !
Recesiovyyy...ty ši vitany tiž..kedykolvek..)))
je ráno
:)
Teide..poznám...a ako dobre..))))..už..))))))))
aj nabudúce ;)
Osamelá
a kolotoč sa točí...
Ostávajte
Ellie, tentokrát si sa strefila...
Ty o nich píšeš otvorene a ja ich skrývam pod podkličkami...
Marta,
Maco - myslela som pokiaľ ide o báseň s takýmto obsahom...
v komentároch. Myslíš na to?
Marti, som Ti dal chrobáčika do hlavy,čo?
Éllie...
Maco - sebe neviem poradiť...
maco..kiežby..)))
Marti,
milujem
Maco - to by len musela živelná pohroma...
To by len...
P.S. Teraz musím písať. Sorry.
Už to radšej ani neopravujem :-)))))
Marti,
Ellie...uz som sa potesila, ze nieco nove...
Netušila som prečo Hanka spomína "starší skvost"
Tajfún...a ja.....
18.05.2007 22:19
Hovoria mi tajfún.Víchrica.Je to dobré?..Je to zlé?Netuším.Jedno viem však iste.Neviem byť inaa..
Tá sila vo mne očarúva,ale aj zranuje..Hovoria mi tajfun..a ja dodavam..Ničiteľ...
Tá sila zasiahla viacerých ludi.A o vela z nich vám budem písať.Pretože len o tých sa oplati,čo za to stoja..))Všetko su to ludia-nicky.Nikoho z nich som sa fyzicky nedotkla.A predsa vo mne zanechali obrovsku stopu.Dali mi možnosť spoznať v sebe nespoznateľne.Pomenovali to,čo mne sa zdalo všedné a samozrejmé.A pomenovali to výnimočnosťou.
Je ich dosť,A je toho dosť,čo sme tu spolu zažili.Kolko písmen,slov,myšlienok..Kolko citov a necitov.Kolko lásky a nelásky.Nevyčíslitelne hodnoty.Cenne skúsenosti.Ako trenažer života.
A za všekto môže Tajfún. Je neovládatľný.Silný.Nepokoriteľný...a ničiii...strapati uhladene..rozhadzuje uložene..rozbíja ucelene.Zahrava sa s osudmi,aj ked vie,že jeho sila nie je definitívum.Že za tú spúšť za sebou je zodpovedny..A niesť zodpovednosť bez sily..skúste..
Vela zo seba dávam.Vela pozitivneho.Som ochotna rozdať sa cela.Ale....Mám pocit,že protihodnota neprichádza.Že rozdávanim strácam.Ale tí,ktorých tu budem spominať,tí sa mi ju snažia davať späť..Poniektorí aj stonásobne.
Som tajfun..To je fakt..Berte...Alebo nechajte tak..))))