realita-muzika-fakty

- "Ahoj..Hádaj,čo je nové?" - kričí mi manžel z chodby od vyzúvania topánok.
- "Milión vecí..Len neviem,ktorú myslíš ty..Tak mi to ozrejmi. " - usmievam sa ja v kuchyni od umývania riadov.
- "Prihlásil som ťa na vodičák.." - oznámi ma ako keby nič od otvárania chladničky.
- "Čoooo..?" - vypadne mi tanier z ruky. - "Veď vieš,že sa šoférovať bojím..Od tej nehody.."
- "Neboj sa..Zvládneš to.." - povie môj manžel presvedčivo a vtisne mi na líce letmý bozk. Tvári sa pritom bezstarostne.

     Dni plynuli,nič sa nedialo. Až raz. Šli sme akurát z prechádzky. Ešte vo vchode pravidelný rituál - vybrať poštovú schránku. Z kopy reklamných letákov vypadol na zem malý biely papierik. Predvolanie..Dostavte sa dna..k zahájeniu vodičského kurzu..Tešíme sa..Ruky sa mi roztriasli.
- "Ja tam nejdem.." - povedala som vystrašene manželovi. - "Ja to nedokážem.."
Manžel samozrejme zachoval výchovný postup..
- "Jasne,že nedokážeš..Lebo si sračka..Milióny žien jazdí,len ty jedna si neschopná..Vedel som to..Kašli na to..Nikam nechod. Si odkázaná celý život prežiť ako neschopná ženská odkázaná na pomoc iných.." - povedal mi to vtedy dosť tvrdo..a dosť vážne. Slzy mi vyhrkli do oči. (ešte som nebola otrlá,ako dnes). A v duchu som sa zaprisahala,že to zvládnem.

     Vodičský prebiehal v pohode. Teória. Prax mi znechutil jeden pán inštruktor hneď na začiatku. Na prvej jazde som šla pomedzi kolíky. Nič ťažké..Aj nacúvala som..)))Na druhej jazde mi nariadil nacúvať rovno do garáže..A to už bol pre mňa problém. Síce..Na prvý krát sa mi to nejakou náhodou podarilo..Na druhý ani za svet..Maturovala som tam dosť dlho - domotaná,až inštruktor stratil trpezlivosť..
- "Vy ste nenormálna popleta" - vyštekol na mňa a to nemal robiť.
- "Tak milý pán inštruktor..Som ešte len na začiatku a vy už strácate trpezlivosť?..Ja na seba za svojich desaťtisíc ziapať nenechám. Vám garantujem,že my dvaja sa viac za volantom nestretneme" - odhlásila som mu trošku ostrejšim tónom tesne po tom,ako mi oznámkoval jazdu. A nestretli sa..)))
     Začala som jazdiť s druhým inštruktorom..A pohoda..Čo pohoda..Kopec smiechu. Sypal vtip za vtipom a ja som vystupovala z auta vždy so svalovicou. Raz..Len jediný raz mi prudko skočil na brzdu..A ja na neho s nervami.
- "Heeej...Čo to bolo?"  - a on s kľudom angličana
- "mal prednosť.." . Pozriem na neho..A on úsmev. Milovala som ho..)))
     A tak to plynulo,až prišiel termín skúšok. Ráno sa 25 vystrašených báb (zase) objavilo v učebni. Testy..Pre mňa v pohode. V testoch som bola dobrá..Pak jazdy..Všetky sme šli na cvičište a cúvali..V pohode..V cúvaní som bola dobrá..Pak jazda na ceste..Skupiny dievčat čakali pri budove,až príde auto,so skúšajúcimi..Chodili dve posádky. Stáli sme tam..klábosili,až tu zrazu prišlo.
- "No..kto ide ďalší?.." - pristúpil k nám dôležito policajt,ktorého som si pamätala z čias mojej kariéry tam..u nich..)))
- "Ja.." - prihlásila sa rozklepaná Martina s malou dušičkou.
- "Tak..kontrola vozidla pred jazdou.." - opýta sa inšpektor nezúčastnene a Martina sype.
- " ....skontrolujeme brzdové svetlá..." - ištruktor zbystrí pozornosť a preruší ju chytákom..
- " situácia: ste sama na odľahlom mieste..Nemáte sa koho opýtať na tie brzdové svetlá,ako si ich viete skontrolovať?" - pýta sa a Martina habká..- "Kto to bude vedieť z vás,má urobenú konštrukciu.." - dohodí smerom k našej skupine prizerajúcich sa..Nebola by Ella Ellou,keby niečo netresla..)))
- "Dám na brzdový pedál nejaký kameň a pozriem sa sama.." - zabijem na pol úst..Ale policajt registruje..
- "No..no...Čo ste to povedali..?..Nebojte sa..Zopakujte.." - vyzýva ma..
- "Zaťažím nejako brzdový pedál a skontrolujem si sama.." - poviem na hubu celú..Hádam nemám čo stratiť.
- "Výborne..Máte urobenú konštrukciu.." - oznámi mi inštruktor a ja mám chuť ho vybozkávať. V konštrukcii som sa dobrou necítila byť.
     A odrazu prišla chvíla,ked sme si s kámoškou sadli do auta za účelom predviesť svoje vedomosti a schopnosti. Prvá šla Katka. Jedno šťastie.
- "AAA...naša hlavička..Tak vám dám jazdu za odmenu.." - povedal tajomne policajt a mne odľahlo. No mali ste to vidieť. Šli sme do takej blízkej chatovej oblasti. Po poľnej ceste..nerovnej..a úzkej..Dosť som sa bála..Predsa len..Totálny nováčik za volantom a prudko zvažujúci sa svah po pravej ruke.Nebolo mi všetko jedno. Auto zo trikrát "chytilo" spodok..Mala som dosť. V cieli sme vystúpili..A pán policajt šiel kontrolovať práve údiace klobásky. Vybral cigarety,aj ponúkol všetkých prítomných..Ja som už síce nefajčila,ale Katka si roztrasenými rukami vzala. Vysvitlo,že inšpektora vytiahli z dovolenky,lebo nemal kto ísť.
     Dofajčili,zaznel povel k návratu. Ja som sa prežehnala a policajt mi hovorí.
- "Ja vám zídem na asfaltku.." - usmieval sa..Neschopná slova som poďakovala. Z asfaltky to bola už malina. Síce sme sa raz priečili,lebo som sa pri odbočovaní vpravo neporela na oba smery..Presviedčala som ho,že je mi jedno,či niečo ide z ľava..Že mňa zaujíma pravý pruh..Pak som si ho ešte chcela predísť,tak som efektne na prechode zabrzdila a pustila babičku,nech prejde, v duchu sa modliac,nech je rozjazd plynulý...Bol...Aj zaparkovanie v cieli..
     Zvláááádnuteeeeeee..


     Skúšky boli v decembri. Auto sme vtedy zimovali..V apríli ho manžel vytiahol..Ale jazdiť mi dával len pod dohľadom..A na suchej ceste..V máji zlomil nohu..Škaredo..A vtedy nastal pre mňa krst ohňom..
     Chcela nechcela..Musela..