realita-muzika-fakty

    ON bol stále ten istý. Díval sa na svoje ruky a bez pohybu vnímal hukot dažďa za tmavými oknami. V izbe bolo ticho ako v hrobe, ticho tak silné,že prekričalo valiaci sa dážď a absorbovalo jeho syčivé dunenie. Mahagónový stôl sa leskol ako truhla primadony a ako vždy sa nemal rád s hranatým,snehobielym monitorom, ktorý na ňom rozkročmo trónil. ON mal rád kontrasty,ale Ježiš so šatkou na hlave,zdobiaci tretiu ľavú stenu zhora sa tomu len smutne usmieval. Praha veľkoryso vnímala svoju kamennú súčasť,v ktorej on býval.

     ONA bola rada,že je konečne v Moskve. Zapadákov,z ktorého prišla pomaly ani nevedel,čo to znamená štipendium a bol to skoro zázrak,že sa jej podarilo preraziť až sem. Voľlný čas pre seba takmer nemala a aj keď bola svojim zvláštnym  pôvabom krásna a rozumná holka,stále sa nemohla odhodlať vyjsť do temných ulíc nočného veľkomesta a pozrieť sa za nejakou zábavou a červených svetlách. Bála sa tak veľkého mesta. Veď len koľko jej mamka kládla na srdce,skôr než odišla. Prostitúcia,porno,mafia,alkohol, bieda..Zatiaľ ešte radšej ostane doma na ubytovni a uvidí,čo prinesie čas.

     ON sa nerad nudil. Ešte donedávna mu počítačové hry dávali všetko. Teraz mu ale jedno začalo chýbať. Ženy. Alebo aspoň žena (bol by rád). Teraz a tu.Nebol ovšem sveta skúsený a inteligencia sama o sebe síce je oslnivá,ale pokiaľ nemá koho láskať a hriať svojími lúčmi,duní temnou ozvenou v stuhnutej duši osamelého človeka. To dunenie práve znelo i ním a preto si sadol,zapol počítač a nalogoval sa na Internet. Aby nebol sám. Vedel,že je to zlé. Vedel,že keby ušiel von a šiel niekde medzi ľudí,bolo by mu lepšie..Ale nešlo to.

     ONA si v ten večer ani nestačila ľahnúť,keď zazvonil telefón. Zo šumivého a praskajúceho éteru zaznel akokeby z diaľky hlas jej profesora informatiky. Chce,aby prišla na univerzitu. Jej zápočtová práca. Chce aby...Musí tam ísť..Hneď..

     Vietor ľadový a mrazivý,aký len Moskva dokáže vyčariť, sa jej zahryzol do tváre a nepustil. Svetlá budov a lámp ubiehali do strán ako splašené laserové kone. Kliky-háky rýchlosti. Univerzitá biela svieti do tmy. Dievča beží po nespočetných schodoch potemnených chodieb. Dvere profesorovej pracovne sú pootvorené a nesmelo vítajú váhajúceho hosťa. "Áno? Niečo nie je v poriadku s mojou prácou?..Ja...myslela som...

     ON nenachádza nič zaujímavé na sieti, tak sa loguje na pokec a otvára svoje obľúbené miestnosti. Áno, je tu ako obvykle Amanda z Kalifornie v pokeci o Tori Amos, Zdenko a Simona kráľujú malej českej konferencii plnej slangu,politiky,piva,irónie a náznakov. Nakoniec otvára Sexzoznamku a zdraví sa so známymi ľudmi,ktorí vymenili reálny život za počítačovú obrazovku. Geisha, Madonna,Chainman..Sexzoznamka je lampou,ku ktorej sa všetci nadržaní surferi vracajú ako poslušné svetlušky. Síce ani nevedia,či je ich partner muž alebo žena (vtipálkov vydávajúcich sa za opačné pohlavie nikdy nie je dosť), ale sypú zo seba perverzné frázy a cítia sa skúsene. Niektorí sa skutočne bavia, iní si robia srandičky z neskúsených nováčikov, ďalší onanujú. A sieť? Sieť bzučí,šumí a prekypuje životom. Životom mušiek,ktoré sa v nej chytili. Ale to,že je i ON muškou, vie ON len podvedome.

     ONA je zmätená. Obrys profesora v tmavej miestnosti krikľavo delí čierna fľaša vína. Delí na starú známu polovicu staršieho muža,ktorý je jej učiteľom - polovicou neosobnou, otcovsky razantnou..a na polovicu inú..Polovicu,ktorá sa chechce červeným pohlavným údom striekajúcim hanu a pot. Profesor nalieva..Profesor je galantný (červeno a spoteno)..Profesor nalieha...

     Thrak! Buchnutie dverí letí tichou budovou ako posol búrky. ONA uteká chodbou,pokým si nie je istá,že je sama. Potom sa opiera o rám vysokého klenutého okna a plače. Tak potichúčky,ako to vie len ona (občas je na to hrdá).

     ON  sa pohrúži do diskusie o masochizme. Jeho romantické ja už nekričí..Dávno to už vzdalo.A pritom sa tak snažilo. Miešalo v ňom myšlienky na lesy a vôňu miazgy, na Marušku tajne milovanú, na limonádu v kúte tajne popíjanú s láskou  Lenkou,keď mal šesť.. To bola jeho najlepšia zbraň. Ale marné to bolo. Život je prudká rieka. Padlým česť...


autor: Andrej Anastasov
preklad: MissEllie


Pokračovanie nabudúce..))