realita-muzika-fakty

Nešla hneď domov. Nemohla. Plná dojmov brázdila nočné ulice mesta. Vedela,že je to nebezpečné ale kašlala na to. Koľko vecí bolo nebezpečných. A predsa sa im nevyhýbala. Aj on.

Zastala na moste a opierajúc sa o zábradlie, zadívala sa do vody tečúcej vo svojom koryte. Hlavou jej vírilo množstvo chaotických myšlienok. Myšlienky,ktoré musela zahlušiť. Mala to urobiť už v zárodku. Nedokázala to. Dovolila pohrome aby narástla do obrovských rozmerov. Aby ju takto veľmi trápila.

Je to strašne ťažké, keď musíš to,čo nesmieš. A ona musela.A nesmela.
Nemala dosť síl vdať sa ho. Vzdať sa jediných chvíľ v živote,kedy sa cítila byť ženou. Takou ženou,akou túžila byť vždy

- Och Bože, prečo toto? - opýtala sa nemo a pozrela a oblohu.

Ešte hodnú chvílku tam stála. Vietor sa jej pohrával s vlasmi a zachádzal pod kabát. Striaslo ju zimou. Pritiahla si kabát bližšie k telu a pomaly sa pobrala smerom k svojmu bytu. Tešila sa. Veľmi sa tešia.

Celá netrpezlivá zapínala počítač tešiac sa na jeho email. Roztrasenými rukami vyťukala login a password.. Prístup zamietnutý. Naťukala ešte raz. Prebehlo. Chvíľu načítavalo stránku a odrazu to nabehlo. Mailová schránka. 30 emialov. Prudko dýchala vzrušením. Rýchlo preletela všetky maily,ale jeho adresu nenašla..

Posmutnela..

Zase len sľuby. Och.. Ako dobre to poznala. Sľuby, sľuby, sľuby..


autor: ellie..