realita-muzika-fakty

Milujem náhodné stretká..
O to posledné sa postaralo pár streštených báb v nalepších rokoch..
Zopár dievčat,ktoré napriek trom krížikom na chrbte dokážu to,čo dokázali ako stredoškoláčky v jednej triede,na jednej škole.
Stretli sme sa na www.spolužiaci.sk . Papierikov na nástenke pribúdalo,až raz tam padol návrh spoločnej kávičky na námestí v BJ. Návrh jednomyseľne prijatý, aj keď nie všetkým to vyšlo. Mne áno. Cestou busom do 60 km vzdialeného okresného mesta môjho mládi som si spomenula na jediného spolužiaka. Napadlo ma,či mu dal niekto vedieť,a či tam bude. Nestihla som to zistiť od báb. Zistila som to priamo od neho..:))
Cestou zo stanice na miesto určenia som stretla na chodníku známu tvár. Reakcie boli spontánne a emotívne. Ako keby sme sa videli naposledy pred mesiacom. Odrazu 15 rokov od posledného stretnutia nič neznamenalo. On sa nezmenil..A vraj ani ja nie.Prekvapenie bolo zrejmé na oboch stranách.
- "No..poď so mnou" - plesla som ho po pleci,čo je jedným z mojich zlozvykov.
Nemohol. Bol práve na ceste vybrať rodinnú dovolenku,ale sľúbil,že nás nájde. Vymenili sme si telefónne čísla,keby to náhodou bol problém a rozišli sme sa.
Dievčatá na námestí som našla ľahko. Nálada bola báječná, prekvapenie rovnako veľké,keď nás vyhľadal aj on. Jediný,a obľúbený..:)))
A tak sa námestím niesol smiech a dobrá nálada. Okolo stola kolovali fotky a informácie. Na stole sa kopili poháre rôznych tvarov a s rôznym obsahom. Usmevy zdobili tváre a hlasy sa navzájom prekrikovali.
Urobila sa bilancia a z 32 báb sú len 3 slobodné. Aspoň čo sme mali informácie.
Hodiny leteli ako šialené,až prišiel čas rozlúčiť sa..
No všetci zúčastnení sme vedeli,že sa nelúčime definitívne..:))