realita-muzika-fakty

     Práve sme doobedovali.Očividne všetkým chutilo.Na stole zostávajú len prázdne taniere a roztrúsená ryža.Ešte urobím chalanom dohľad v kúpelni.Predsa si nenechám domastiť moje krásne farebné steny.Fajn,ruky dôkladne poumýané,pusy tiež..bozkom kontrolujem..))Decká sa rozliezajú každé za svojimi radosťami,ja sa vraciam do kuchyne.Zvoni telefón.Aj rada som.Akcie "do bezvedomia" ma naučili robiť s telefonom na uchu.Aj robotka mi skôr zbehne,aj obzor si rozšírim..))

     Tentokrát je to kamoška.Má obavy.Chcú brať hypotéku,tak sa radí so mnou,čo a ako.Dlho spolu hovoríme.S telefonom pritisnutym ramenom zbieram zo stola taniere,aj tú ryžu.Taniere skladám do dresu a počúvam Danu.Aha....Zvoni mi druhý telefón..))Prijímam hovor.."Počkaj momentik..hned sa ti venujem" -odkažem priatelovi,ktorý ma vie rozosmiať k slzám.S Dankou je problem viac menej vyriešeny,tak jej do foniku poviem "Dani,sorko..Mám tu druhý hovor.Volá Igor.Ozvem sa ti pak,jo?..Ked sa uvoľním..Ok?.." - Dana tiež má kopec roboty..a nevie telefonovať ako ja.))..Lučime sa,zložíme.A už sa venujem Igorovi na druhom fone.Ten prvy položim na linku..Ešte mi preblesne hlavou.."to je nebezpečne..takto blizko drezu" - ale..už není čas..deti sa nahrnuli do kuchyne,tak prchám do detskej,nech ho aj počujem..)))

     Zakecáme sa..Ako vždy..))Vela vtipnych poznamok,veľa bežnych myšlienok o živote,o rodine,o netovani,o polovani...Už mi je dlho..Idem umyvať riad.Jasne,že s Igorom na uchu..))..Napúšťam si vodu,samozrejme..horúcu milujem,pridávam Jar..Krásne pení,krásne vonia..Umývam..Jeden tanier..druhý tanier..Myšlienkami niekde pri Igorovi..so smiechom zvonivym..už sa zda,že v dreze nič nie je,okrem napenej vody..Zalovím..Aha..ešte lyžica..a.......

     Neveriaco hľadim na čierne lesklé čudo v mojej ruke..Telefón..Sakraaaa...Zaleje ma studený pot..Zamrzne úsmev na peraaach..Igor vystrašený sa pýta,čo sa stalo..Poviem mu...Hurónsky sa rehoce..Tiež  nedávno topil telefón..V hajzli..)))
No nič.Duchaprítomne vyberám baterku..ukladam ho na sušiaci proces..Zároveň končím hovor  s Igorom a vytáčam Palina..Neberie..Ako vždy..Kua..Zvoní telefón..Palino volá späť.."No čo zaš maš s teľefonom?" - predvídavo sa pýta..Inak mu nezvyknem volávať..Asi..)))..v chvate mu vysvetľujem situáciu..Odpoveď znie "Nestresuj..pridzeš v pondzelek,dame do poraadku..Teda..budzeme še snažic.." - vďačná som..U Palina sa čaká aj tri mesiace..)))

     Momentálne je môj fonik ešte stále v ultrazvuku..A ja sa usmievam..Ved prečo nie?..Aj horšie veci sa dejú..Ale pre mna je jedno podstatné..Že si môžem povedať:

Ešte že mám priateľov..