realita-muzika-fakty

V o dverách zaškrtotali kľúče. Rado vyskočil z kresla v nádeji,že je to Monika. Ostal nemilo prekvapený,ale zároveň sa mu uľavilo. Vo dverách stál Marek. Chvíľu sa bez slova na seba dívali. Rado si pri nose pridržiaval ľad a v druhej ruke pohár s whiskey.
- "Dáš si?" - opýtal sa Rado brata a jemne pozdvihol pohár,aby bolo jasne,čo má na mysli.
- "Šibe ti? Som tu autom. Aj keď.. Najradšej by som sa ožral aby som zabudol na túto desivú situáciu." - povedal Marek rozhliadajúc sa po byte. - "Prišiel som pre Monikine veci. Vraj ich má zbalené."
Rado vyvalil oči.
- "Čooo? Ale..veď to nemôže. Isť tam bezomňa." - Marek v jeho očiach postrehol strach.
- "Nemôže? Prečo by nemohla? Môže to rovnako dobre,ako si ty mohol preťahovať inú ženskú a práve najlepšiu kamošku Moniky na vlastnej svadbe na wecku. Čo si si preboha myslel? Že si nejaký pornoherec,či čo? Kde si mal vtedy rozum? Prečo si jej takto ublížil? Musel si? Tak čo sa teraz trepeš,ako ryba na suchu,keď  chce odtiaľto odísť? To si si fakt myslel,že sa vráti, ty jej povieš "prepáč" a bude všetko ok? Premýšľaš trošku?" - v Marekovi stúpal hnev.
- "Maro prestaň. Si môj brat.. Viem, bola to hllúposť,ale zase..Nehovor mi,že ty by si Ivane odolal." - Rado sa pri tom uškrnul a Marekovi bolo zle.
- "Nooo..milý braček. Ak by to bola moja svadba, a mal by som tú najkrajšiu a najlepšiu ženu pod slnkom,čo je vysokopravdepodobné,keby som sa ženil,tak by som isto iste odolal. Ale ty si iný. Ty si stále potrebuješ dokazovať,aký si ty mačo..Teba každá chce,každá ťa žerie. A ty nechceš sklamať ani jednu. Divím sa Monike,že ti na toto neprišla už dávno. Na tie tvoje hry a pretvárky. Bral si si ženu takmer nepoškvrnenú,ale do postele si si vždy naháňal defky. Tak tu teraz prestaň hrať na mňa divadlo,ako ti to je ľúto. Vlastne, ľúto ti to môže byť len pre jediné. Že tvoj mýtus neodolateľného muža čochvíľa padne. Len čo sa roznesie,že ťa manželka opustila, tak?"
- "Kde je teraz? Kam chce ísť? Čo chce robiť?" - Rado mal kopec otázok,ale Marek mu na ne nechcel odpovedať.
- "Rado, kašli na to. Svoje práva si stratil. Nechaj to v nej doznieť, isto sa sama ozve,aby ste svoje veci doriešili do konca. Ale aký ten koniec bude,to ti teraz neviem povedať. Je v bezpečí, bude v bezpečí. Nenechám ju samu, neboj sa. Chcela len svoje veci." - Marek už rozprával tichým hlasom a Rado ho poslúchol. Predsa len,starší brat je starší brat a rany na nos ma dosť tvrdé. Priniesol kufre a postavil ich do chodby k vchodovým dverám.
- "Poprosím ťa. Zbaľ jej aj to ostatné,čo tu má,a čo by si odtiaľto vzala,keby sa sťahovala preč. Keby niečo,tak ti zavolám" - povedal Marek a pobral sa k dverám. Ešte sa pri nich otočil a vrátil sa k bratovi.
- "Ukáž nos.." - Rado si dal dole vrecko s ľadom a Marek mu nos prehmatal. - "Nemáš to zlomené.." - upokojil Marek oboch a zamieril k odchodu.
- "Marek?.." - zastavil ho Rado. Marek len otočil hlavu na bok v náznaku,že počúva.
- "Som ten najväčší chudák na svete, že?" - opýtal sa Rado ticho.
- "Si.." - povedal Marek a opustil byt.