realita-muzika-fakty

Rado nerozmýšľal dlho. Rozhodol sa poslúchnuť Mareka a odísť. Zbalil si všetko potrebné a zavolal kamarátovi, s ktorým niekedy bojovali v Írsku.
- "Nazdar Fero. Potrebujem od teba pomoc. Kde sa momentálne nachádzaš?" - pýtal sa Rado nervóznym hlasom. Chvíľu počúval Fera na druhej strane linky.
- "Momentálne na Slovensku. Ale v nedeľu odchádzame. Momentálne máme robotu vo Francúzsku. Prečo sa pýtaš?"
- "No..Potreboval by som odtiaľto vypadnúť. Nepotrebuješ človeka do partie?" - Rado a v duchu modlil,aby povedal áno. Fera poznal už dlhšie a celkom si rozumejú. Je to férový chlap.
- "Vieš čo Rado? Dám ti ešte dnes vedieť. Jeden chlapik čosi strečkoval,že nepôjde,ale neviem to isto. Zavolám ti do hodinky, hneď ako to zistím..ok?"
Rado súhlasil. Inú možnosť nemal. Zhruba už zbalený bol a tak sa zvalil na sedačky čakajúc na hovor. Práve znudene prepínal televízne programy,keď mu zazvonil mobil. Rado hovor prijal bez toho,aby pozrel na displej telefónu.
- "Áno Fero?"
- "Fero?.." - zaznel na druhej strane nechápavý ženský hlas.
- "Ups..Ospravedlňujem sa.Čakám hovor a tak som si myslel, že je to on." - usmial sa Rado pri ospravedlnovaní. - "Kto volá?"
- "Hmm.. Si ma ani nepamätáš,čo? Pekne.. Inga!" - sklamaná žena sa predstavila a Radovi sa rozsvietia žiarovka v hlave.
- "Inga..Fuu..Tak teba som už veľmi dlho nepočul. Čože si takto po mne zatúžila?" - Rado už bol opäť vo svojej koži.
- "Chcela som ťa pozvať na večernú párty. Síce neviem,či nemáš iný program,ale viem,ako si také čosi vieš vychutnať. Tak so si na teba spomenula."
- "Bude sa aj tancovať?" - Rado sa uškrnul a doplnil otázku - "Konkrétne swing?"
Inge sa zasmiala.
- "A načo by som ťa inak volala? Máme málo tanečných partnerov."
- "Budem tam. Kedy a kde?" - Rado i pozorne zapísal miesto konania a s nevôľou zistil,že ak chce ísť,tak hneď. Pretože to bol kúsok cesty a on nerád na takéto niečo meškal.

Popiskujúc sa starostlivo pripravova na večerný zážitok. Oholil sa, natiahol na seba športovú eleganciu a zbalil si do tašky zopár drobnosti. Samozrejme,že nezabudol na mobil a Fera,ktorý mu mal ešte volať. Sadol do svojej audinky a vybral sa na cestu so široký úsmevom na perách. Tešil sa. Konečne nejaká zmena. Konečne bude môcť zabudnúť. Konečne bude na chvíľu niekym iným. Rado v nedočkavosti šliapol na plyn. Auto sa rútilo cestami,ktoré boli pomerne prázdne. Rado bol myšlienkami už na párty. A tak si neskoro všimol prekážku v ceste. Prudko skrútol volantom a auto sa dostalo do šmyku.

V zlomku sekundy Rado pochopil,že party nebude. V tom istom zlomku sekundy zazvonil telefón. Ešte to si Rado uvedomil,kým neovládateľné auto nevrazilo do stromu.

Rado necítil nič. Žiadna bolesť. Nič.. Len hlavou mu ešte preblyslo..
- "Bože..toto som nechcel. Ty vieš,že som toto nechcel..Nechcel som..Bože.."


Pomoc prišla pomerne rýchlo. No Rado to už nevnímal..