realita-muzika-fakty

Klárin život nabral iné obrátky. Odrazu všetko bolo inak,ako bolo. A to si po čase všimol aj Jakub. Síce tomu veľmi nerozumel,a na začiatku tomu ani nepripisoval nejaký význam. No po mesiaci,keď pristihol Kláru pospevovať si momentálny slovenský hit, začal sa nad udalosťami zamýšľať.

Klára začala konečne žiť. Vedel to. Uvedomil si to hneď,ako prišiel možno už piatykrát domov a čakalo ho len ticho. Nepríjemné ticho. Okamžite zapol telku a nalial si pohár whisky. Pohodlne sa usadil do kresla a čakal na svoju ženu. Prišla asi o hodinku. Usmievavá, v očiach so zvláštnym svitom.

Bolo mu to divné, no nechcel vyzvedať. Keď neskôr sedeli po spoločnej večeri pri kozube a popíjali vínko, ponúkol jej na zajtra výlet do Viedne. Jej reakcia ho prekvapila.
- Zajtra? Ale ja už na zajtra mám čosi iné. Nemôžme ten výlet presunúť na piatok?
- Môžme.. - povedal Jakub a neisto sa na ňu usmial.
- Fajn.. Už teraz sa teším. - pohladkala ho po stehne a znovu sa ponorila do deja rozčítanej knihy.

Jakub sa na knihu sústrediť nevedel. Pochybnosti nahlodávali jeho vnútro. Urobil ešte jeden pokus.
- Nájdeš si čas na spoločný obed so svojim manželom? - opýtal sa neisto s prosbou v očiach.
Klára dvihla hlavu od rozčítanej knihy s neskrývaným prekvapením v očiach.
- Och.. Prepáč mi to,ale zrejme to nestihnem. Zavoláme si, dobre?
- No dobre.. Ako myslíš. Poďme si ľahnúť, ráno skoro vstávam. - Jakub vstal a natiahol ruku k svojej žene.
- Och.. Nechce sa mi ešte. Budem si tu chvíľku ešte čítať. Nevadi? - opýtala sa ona s previnením v hlase.
- Ale nie zlato. Vôbec to nevadí. - Jakub opustil miestnosť sklamaný.

Klára vybrala z kabelky cedečko,ktoré dostala od Gregora. Vložila ho do hifiny a opäť sa ponorila do objatia sedačky. Knihu už do rúk nevzala. Privrela oči a ponorila sa do tónov,ktoré ju objali a vtiahli do príjemna. Nebol to Gregor,ale pripomínalo ho to.