realita-muzika-fakty

Vraciam sa k niečomu,čo som pre poslednú časť musela prerušiť. Myslím,že už zase mám silu pokračovať v rozprávaní o tom,na čo by som najradšej zabudla. Ale.. Už keď som sa na to dala,tak to hádam dokončím. Taká som ja. Kto netuší, o čom toto celé je, môže sa vrátiť na začiatok. Uľahčila som mu to odkazmi na predchádzajúce články.

Ja idem dopredu..

Po nepríjemnej a násilnej strate prišlo zvláštne obdobie. Stratila som aj ilúzie, okrem toho najcennejšieho,čo som mala, ako mi to poniektorí vtlkali do hlavy. Tiež sa mi tomu ťažko verilo. Dnes už chápem,prečo tomu tak bolo. Niekedy deti boli dôverčivejšie. A ja som vážne verila,že panenstvo je to najcennejšie,čo mám. A aj toto bolo niečo,čo ma mohlo hodiť do hlbokej psychotraumy. No nehodilo. Nechápem,ako som to dokázala. Ale dokázala. Asi hrdosť, alebo čo. O znásilnení som povedala len jednej kámoške. A potom prišla rana. Ďalšia,ktorá by naivnú dievčensku dušu mohla potopiť. Kamoškina reakcia bola najprv ok. Objala ma a šepkala: - Ja viem.. Viem, Ell.. Najprv som tomu neprikladala dôležitosť. Nakoniec mi to došlo. - Vieš? Odkiaľ to vieš? Ona si zhlboka povzdychla. - Povedal o tom partii. Viem to od Braňa. Bol vtedy s nimi. Ona sa odmlčala a ja som vybehla s plačom z izby.

Nevedela som, kam so svojou bolesťou. Nasmerovala som si to do lesa. Tam som sa chcela so všetkým tým vysporiadať, popremýšľať. Povedať to stromom. Nechať to tam. Čo ma prekvapilo, plakala som len chvíľu. Potom som sa zahlbila do seba a prečítala si jasný odkaz.
- Ell.. plakať nepomôže. Stalo sa. Zlý začiatok, dobrý koniec. Ale ten ťa tu v lese asi nečaká!!!
Ľahla som si do trávy a ponorila sa do svojho sveta fantázie, plného krásnych farieb, vôni, pocitov..

Domov prišlo iné dievča. Odhodlané ukázať svetu,že nedá pošliapať svoju dôstojnosť pre nízké pudy mužov a ich neschopnosť ukojiť ich inak,ako násilím. Ell začala žiť. Nešlo to hneď. Ale.. Neutiahla sa doma. Chodila do spoločnosti, bavila sa, keď mala náladu, keď ju nemala,tak sedela niekde blízko parketu, počúvala hudbu a v predstavách bola niekde úplne inde.
Cítila,že všetci z jeho partie ňou pohrdajú. A vedela aj prečo. On im nepovedal,že to bolo znásilenie. On im ju vylíčil ako kurvu,čo mu dala. Bolo jej z neho na zvracanie.

V tom čase som mala obľúbený jeden podnik viac,ako ostatné. Už sme sa tam všetci poznali,ako rodina. A sadli sme si s vyhadzovačom Maťom. Bol to známy mojich starších sestier a tak nečudo,že si ma vzal pod ochranu. Veľa sme sa rozprávali o živote a o jeho nástrahách. Raz načrtol aj túto tému. Sex, milovanie.. Asi pobadal,ako mi stvrdli črty.. Sklonila som hlavu a potláčala slzy tlačiace sa do očí. Vtedy ma prinútil pozrieť mu do očí a odpovedať na otázu  "čo sa stalo???". A jeho výraz mi nedovolil klamať. Dlho ma vtedy objímal. A veľa ostatných to nechápalo. Objímal ma pri hlavnom boxe na ktorý bolo vidieť z každej strany. A ja? Ja som plakala.

Maťo chcel strašne vedieť,kto to bol. A ja som zatlkala. Lenže. Stalo sa,čo sa stať nemalo. Na diske sa objavil On. Chalan,ktorý ma krutým spôsobom vrhol do života. Aj s celou partiou. Sprevádzala som ho pohľadom plným nenávisti a bolesti neuvedomujúc si,že to sleduje Maťo. Ten nezaváhal. Vyskočil od stola a schmatol moju hanbu za golier. Vytiahol ho von a začal mlátiť.

Skúste hádať,čo som urobila ja?
Vyšla som von a bránila som ho.


Divné..? Viem...