realita-muzika-fakty

Prázdniny boli v plnom prúde. Matej s Jožom sa od seba neodtrhli ani na moment,uvedomujúc si,že od septembra to bude iné. Matejovi bolo trápne požiadať mamu o zrušenie gymka a tak sa pripravoval na nástup tam. Jožo ostával v starej škole. Obaja si uvedomovali dôsledky,ale ešte si ich nechceli pripúšťať. Ešte žili bezstarostným životom 14ročných chlapcov.

Táňa s Romanom si Joža obľúbili. Vnímali tú silnú osobnostnú premenu jeho dušičky a tešilo ich to. Obaja sa šťastne usmievali sediac v kreslách na terase a popíjajúc kávu. Zo záhrady sa ozýval výskot malej Ann, ktorú obaja chalani striekali hadicou. Táni sa už blížil deň pôrodu a tak spolu preberali,čo a ako. Ann si vezmú svokrovci a Romanovi ostane Matej. A k nemu patrí samozrejme aj Dodo, ako ho začali volať. Všetko bolo naplánované a pripravené na príchod ďalšieho človiečika do rodiny. Zbalená taška stála pri dverách spálne. Nikoho neprekvapilo,keď Táňa stuhla v prvej kontrakcii. Predýchala ju a usmiala sa na Romana.
- "Ideme?" - opýtal sa Roman.
- "Nezvládneš to sám?" - opýtala sa Táňa s prosebným výrazom v očiach vopred poznajúc odpoveď.
- "Rád by som. Ale..Bez teba som len polovica, vieš.." - smial sa Roman a pobozkal svoju manželku. Táňa vstala a vošla do domu pripraviť sa na cestu.
- "Deckááááá..." - zavolal Roman výskajúce deti zo záhrady. Okamžite pribehli. - "Už je to tu. Ideme navštíviť bocianie hniezdo." - žmurkol na malú Ann,ktorej sa rozžiarili očká.
- "Uuuž?" - opýtala sa neveriaco.
- "Áno..už.." - smial sa Roman berúc Ann na ruky a točiac sa s ňou po záhrade. - "Matej, odveď prosím ťa Ann ku babine. Veci tam už má. Povedz im,že hneď,ako bude po všetkom,zavolám im.." - zadával povelý vzrušením udýchaný Roman.
- "Jasnee..Vykonám. Neboj sa a choď už." - smial sa Matej a tľapol Romana po ramene. Roman sa stratil v dome a následne z neho vyšiel aj s taškou v jednej ruke a druhou podopierajúc Táňu. Dodo vzal Romanovi tašku z ruky a Matej chytil maminu popod voľnú pazuchu. Táňa sa ešte sklonila k Ann, vtisla jej božtek na líčko a dala krížik na čielko. To isté urobila aj Matejovi, dokonca aj Dodovi. Roman sa tajomne usmieval. Potom nasadli do auta a odišli.

Chalani splnili úkol. Malú Ann odviezli do babiny,kde ich už čakali. Osameli a zrazu nevedeli,čo so sebou.
- "Poďme k nám. Musím pozrieť na rodičov,čo asi robia. Počkáš ma niekde.." - povedal Dodo uvedomujúc si,že Matejovi sa u nich nemusí páčiť. Vlastne u nich ani odvtedy nebol.
- "V pohode. Pôjdem s tebou." - Matej mal maličké obavy,ale rozhodol sa neukázať ich.
Pomaly sa blížili k Jožovmu bytu. Jožo zrazu stuhol. Pred panelákom stála sanitka a policajti. Všade bolo kopec zvedavcov. Vbehol medzi nich. Registroval ľútostivé pohľady.
- "Čo sa tu stalo?" - opýtal sa policajta stojaceho chrbtom k nemu.
- "Kto ste?" - opýtal sa ho policajt a Jožo to vyklopil.
- "Jožo Kolár, bývam tu." - povedal v zlej predtuche.
Policajt ho chytil za rameno a priviedol k hlavnému vyšetrovateľovi. Nechal ho čakať opodiaľ a potichu sa s vyšetrovateľom zhováral. Jožo upretým pohľadom sledoval chlapov vynášajúcich z bytovky nosidlá s telom,prikrytým bielou plachtou.