realita-muzika-fakty

Konečne bola doma. Teda - zháčila sa - doma? Môže tento domček nazývať svojím domovom? Bola tu len Patrikov hosť. Nič viac, nič menej. No nevadilo to. Cítila sa strašne unavená po celom tom emočne vypätom dni. Odhodila topánky do kúta a zvalila sa krížom cez postel. Privrela oči a snažila sa nemyslieť na šťastie dvoch mladých ľudí,ktoré práve svojim podpisom dosvedčila.

- Dáš si niečo? - Patrikov hlas znel ustarostene.
Ivana sa dvihla a oprela sa o lakte. Prižmúrenými očami ho dlhšie pozorovala..Nakoniec prehovorila.
- Dám. - tvárila sa vážne.
- A čo to bude? Urobím ti čaj? Alebo capuccino? Alebo mlieko s medom a škoricou?
- Nie.. Nie Patrik. Mám chuť na niečo oveľa oveľa lepšie. - usmievala sa Ivana.
- A čo by to malo byť? - Patrik stál ďalej nepohnute, tváriac sa,že nerozumie.
- Ty nevieš? - opýtala sa Ivana a vstala. - Tak si to vezmem sama. - s provokačným úsmevom pristúpila tesne k nemu. Priblížila svoje pery k jeho a zašepkala. - Chcem ťa. Chcem sa s tebou milovať Patrik. Chcem to viac,než čokoľvek ostatné.
Patrika ovanul jej horúci dych na tvári. Zťažka preglgol, v očiach odraz Ivaninej túžby.
- Si si istá? - stihol ešte zašepkať,ale to už ho Ivanine ruky opantávali.

Ovinul svoje ruky okolo jej tela. Presne tak,ako po tom túžil už toľkokrát. Zozadu jej pravú ruku vnoril do vlasov a potiahnutím za ne ju donútil  trošku vyvrátiť hlavu. Chviľu sa na ňu lačne díval. Nevydržal dlho. Lačne sa jej prisal na pery a Ivana mu rovnako lačne bozky opätovala.

Ošiaľ dvoch po sebe túžiacich tiel pokračoval, až kým ich v tuhom objatí nenašlo ráno.