realita-muzika-fakty

tragédiou býva, že niekedy si toto myslia obaja o sebe navzájom a nevedia nájsť spôsob, ako si to povedať...

a tak to asi je...

Nie si posledná ani prvá, ani šťastie večne netrvá a neopláca vždy byť dobrým...
Nebudeš dobrá, nebudeš hľadať šťastie, nebudeš chcieť byť posledná aj prvá??? Nedáš šťastie, pochopenie, úsmev, seba? Spravíš zo seba hada?
Nespravíš!!!...a raz ti sadne na prsia jeden lupeň z ruži

ak mas niekoho rada, tak ho mas rada preto, ze to chces Ty a nie, ze to chce on...a potom je uz jedno, ci cit opatuje alebo zradi...Ty si dala zo seba to najlepsie, prezila si nieco zmysluplne, on je ten, co stratil, nie Ty...
a oplati sa byt dobrym, uz len pre ten uzasny pocit...

Prepac ale toto mi neda nereagovat. NIE JE JEDNO CI ICH OPATUJE ALEBO TA ZRADI... Aj ked to na citoch nic nezmeni, zmeni to teba ako osobu. To co pises su teorie dokonalosti, ale tak to nefunguje. Zranene srdce nevyliecis jednym tahom. A najhorsie je KED ICH OPATUJE A AJ ICH ZRADI ZAROVEN!
Teorie dokonalosti citov su krasne, ale tak to nefunguje. Ved ked ta niekto udrie nebudes sa mu potom uz vyhybat?
Keby aspon dotycny ukazal aspon kusok respektu voci citom...
A to peklo, ked si nevies vybrat zo slov... a napriek vsetkej laske vies, ze uz neveris na stastie, a nie to na lasku ako taku... a to ze ti ju niekto bude vediet opatovat.
Nejde o city ako take, ale to ako s nimi ten druhy naklada... Ci si vobec uvedomuje co to znamena...

čo to tu píšeš, vôbec? Tož si ho mala hneď nakopať do zadku, ta ne?
Ty si trpíš a on si bude šťastie hľadať inde? No teda. Ja by som mu dal.
Takúto poétku nechávať napospas čiernym myšlienkám. Ty si len musíš vravieť stále dookola: " Som prvá, ostanem prvá, budem Tvoja posledná, Ty hajzel !" :-)))

viem, o com pisem...prezila som to...mam za sebou dlhorocne manzelstvo, kde bolo vsetko, velka laska, i zrada...nie nevera, zrada...zrada toho, v co sme verili, za cim sme sli spolu, potom uz len jeden z nas, ja...trvalo mi ROKY, kym som sa s tym vnutorne vysporiadala, kym som pochopila to, co pisem Ell. I ja som citila obrovsky smutok, hnev, dokonca nenavist...ako mi to mohol???
Az ked som si v sebe upratala, otvorila sa svetu, prislo nieco nove...verim, ze to prave...

pretože ak zradí, tak odsúdi ma na život bez lásky.. na dlho.. tak,ako u teba.. píšeš,že dlho trvalo.. a o tom to je..

ale.. nechcem sa k tomuto teraz vyjadrovať. Som už uplne inde.. rezignovana.. a vážne si myslím,že LÁSKA je len slovo..

Miťo.. rozosmial si ma..:)))

No... A ved len potvrdzujes co som napisala. Vnutorne ta to zmenilo. Neslo o city ako take, ale ako hlupo a bezohladne s nimi niekto nalozil. A trvalo ti roky kym si sa cez to dostala. Ale laska uz nema rovnaku prichut. A ludia okolo nie su rovnaku svaty. Teoria dokonalosti v praxi nefunguje.
Tiez je naivne mysliet si ze je on ten co stratil. Prosto uz len tym ze sme ludia, kazdy z nas robi chyby, a ma svoje potreby. Ten kto stratil si ty, ja... niekto dalsi, lebo sme slepo doverovali, v rozum, a nieto city!...

ak sa so mnou nieco vo vnutri udialo, tak to bolo zrenie...dozrela som...vyliecila som sa z naivneho pohladu na lasku, z toho, ze ma niekto "musi" lubit, pretoze ho milujem ja...
mozno snivam o nieco menej, o to viac sa tesim z reality...uz nechcem pocut vzdy a navzdy, pretoze to su len slova...chcem sa tesit z kazdeho dna, lebo neviem, kolko ich mam pred sebou...tak nech mi nieco neutecie...stale si myslim, ze viac stratil on...vlastne, viem to...od neho...

Cely cas o tom pisem... Ja netvrdim, ze láska musí byť vzájomná... Jediné po čom túžim, je rešpekt voči citom... A aby rozmýšľal predtým ako klame. Čo chcem je kľud. Nechcem obetu...

vo vsetkom je kus pravdy...
s pribudajucimi rokmi mi proste konecne doslo, ze nech su ostatni neviemaki, oplati sa byt dobrym...kvoli sebe, aby som sa nemusela pred sebou hanbit...a ono to posobi aj na moje okolie...
laska ma velmi vela podob...

Musím súhlasiť, že v láske stratiť môže len ten, kto má a dáva. Ten kto iba všetko berie a lásku neprijíma, ten je ako had. Realita v živote nie je jednoznačná a vy to viete. Skutočná láska býva zriedka, iba vzplanutie je často a dosť si to mýlime.Nikto nie sme dokonalý a meníme sa, ako píše Emma, iba láska sa nemení.
Ellie... trikrát za sebou povedz slovo láska, zatvor oči a skús sa pozrieť do srdca. Nebude nemé, iba ty máš vidieť...

asi som zaslepená..:)))..alebo oslepená..?..:)))

pekne si to napisala.. 11:01.. rešpekt voči citom... Ja som nepoučitelný naivný hlupák... alebo mám neuveriteľný talen vybrať si na prd... keď si myslím, že konečne prišiel niekto, po kom srdce piští... príde a pokrčí to srdce ako krepový papier, zahodí, odkopne a ešte aby toho nebolo dosť, s posmešným úškrnom odíde... Tak potom kto stráca??? (vieru v lásku...)

skvelo napísané... fakt... :)

pekne hráš, je nás päť, no nevadí.

hehe..)))