realita-muzika-fakty

Monika po dlhom čase opäť sedela vo svojom obľúbenom kresle za veľkým stolom. Bola mu otočená chrbtom s pohľadom upretým do veľkého okna za ňou. Sedela a premýšľala nad všetkým tým,čo sa v jej živote udialo od vtedy,čo z tade naposledy odišla. Jemné pípnutie jej našepkalo,že ktosi po nej túži. Otočila sa k počítaču a oči sa jej mierne zvraštili. Laco. Och.. Laco bol ten posledný, na koho teraz mala chuť a náladu. No mailik hovoril jasne: Čakám ťa! Nedalo sa nič robiť. Monika s veľkou nevôľou vyšla zo svojej kancelárie a pri stole Evky oznámila.
- "Keby ma niekto hľadal, som u riaditeľa." - jej pohľad naznačoval to,čo nemala Hana, staršia z pracovníčok počuť.
- "V poriadku. Dám ti vedieť." - pousmiala sa Evka a žmurkla na ňu.
Monika si rukami uhladila vlasy, napravila sukňu obopínajúcu jej nohy ku kolenám a s hlbokým nádychom pobrala sa k riaditeľovej kancelárii. Krátko zaklopala a vošla dnu.
- Volal si ma?
Laco dvihol pohľad od papierov,ktoré mu pred nos servírovala jeho nová sekretárka. Monika ju nepoznala,ale dôvod jeho výberu jej bol jasný. Atraktívna prsnatá brunetka. Viac nepotrebovala vedieť.
- Monika, ahoj.. - Laco vstal od stola a žoviálne jej podával ruku. - Dovoľ,aby som ti predstavil svoju novú asistentku. Toto je Dáša. Dáši, toto je Monika. Top členka nášho umeleckého oddelenia.
Monike sa z jeho tónu obracal žalúdok. V tom "top členka" počula silnú iróniu,ale prehltla horkú slinu,čo jej to prinieslo na jazyk. Podala ruku Dáši a s úsmevom ju privítala v tíme.
- Vítajte v kolektíve. A prajem vám pevné nervy s našim riaditeľom. - povedala ironicky a uškrnula sa na Laca.
- Ďakujem. - pípla Dáša. -Ku všetkému aj nesmelá - pomyslela si Monika,ale nahlas nepovedala nič.
- Dáši, poprosím vás, prineste nám dve kávičky.. Máme to tu na dlhšie. - povedal Laco a nezabudol Dášu ťapnúť po zadku. Monika sa s nevôľou odvrátila. Dáša nepovedala nič. Pozbierala papiere zo stola a opustila miestnosť.
- Moment Laco - poprosila a vybehla za Dášou.
- Dáši, poprosím vás, mne tureckú, nie preso,ako šéfovi. - usmiala sa na ňu milo. - S cukrom a bez mlieka. Ďakujem. - ešte na ňu žmurkla a vrátila sa do kancelárie, kde sa usadila na pohodlnú koženú sedačku. - Tak, čo máš? - oslovila Laca,ako keby mala neviem ako naponáhlo.
Laco nezaváhal a okamžite si prisadol k nej. Nie do kresla oproti. Blízko k nej. Monika s nevôľou prevrátila oči. - Nech mi siahne na prsia a prisahám,že mu vrazím. - povedala si v duchu a čakala,čo bude nasledovať.
- Chýbala si nám. - povedal Laco a pritom ju vyzliekal očami. - Bez teba celé reklamné oddelenie šlo dolu vodou a tým aj firma.
- Nepreháňaj. Ostalo tam kopec dobrých dizajnérov.
- To áno. Ale ich inšpirácia odišla.
- Tak dobre. Už som späť. Napravíme to. Kde je Ivan?
- Ivan? - Laco znervóznel.
- Áno, Ivan. Bol to najtalentovanejší člen tímu. - povedala Monika.
- Och.. nepreháňaj. Nehovorím,že nefotil dobre,ale najtalentovanejši?
- Najtalentovanejší. Kde je?
Laco znervóznel ešte viac.
- Vyhodil som ho.
Monika prudko vstala: - Čoooo? Ty si vyhodil Ivana?
Laco vstal tiež a rovnako hlasno povedal: - Vyhodil. Ako riaditeľ tejto firmy mám na to právo.
- Ty si sa musel zblázniť. Vieš mi uviesť dôvody? - krútila hlavou neveriaco.
- Tie pre teba nie sú nijako podstatné. - povedal Laco a opäť si sadol. Monika tiež.
- Laco, chcem od teba niečo. - Monika hovorila ticho,ale rázne. - Ivana dostaneš späť. Je ti to jasne? A čím skôr, tým lepšie. Pre teba aj pre túto firmu.
- Tak to neviem,či pôjde. - povedal Laco bez štipky sebadôvery.
- Tak sa o to aspoň pokúsiš. - povedala Monika a prekonávala odpor, čo sa v nej dvíhal. Odpor k nemu samotnému.
- Tak dobre - súhlasil Laco a už sebavedomejšie sa na ňu usmial. - A ako sa mala naša kolegyňka? - So širokým úsmevom sa naklonil k nej, aby jej brnkol do nosa. Ruka sa mu šmykla z líca a dotkla sa prsníka. Monika si zahryzla do pery. Laco si nič nevšimol. Oči sa mu zvláštne leskli. Monika vedela,že je to tu znova. Nemohla už viac, nemohla dlhšie.
Prudko vyskočila zo sedačky,ako keby pálilo.
- Ešte jedno, Laco.. Dnes sa už sexuálne obťažovanie trestá. Tak,ak nechceš byť trestaným, dávaj si pozor na ruky, nohy, slová a pohľady.. Vyjadrila som sa dosť jasne? - Monikine oči blčali hnevom.
Laco prekvapený nevedel od nej odtrhnúť zrak.
- Ale.. Pozrimeže,aká dračica.. Takúto zmenu som nečakal. Ja chcem svoju starú Moniku. - povedal stále líškavo.
- Stará Monika zomrela. Keď odišla z tejto firmy naposledy, tak skočila z mosta. A nová Monika sa viac tebou ošahávať nenechá. To si píš. - Monika si uvedomila,že hovorí hlasnejšie,než by chcela. Utíšila sa a pobrala sa k dverám.
-Počkaj. Ešte som neskončil. - povedal Laco.
- Ale ja áno, Laco. Kým nebude v teame Ivan, tak musím riešiť najprv veci na svojom oddelení,až tak môžem kávičkovať s tebou. Mimochodom, tej Dáši to trvá. Či len ja som taká rýchla? - Monika sa silene naširoko usmiala a vyšla dvermi von.

Vo dverách sa takmer zrazila s Dášou nesúcou pariacu sa kávu. Zrážke sa vyhla, ale ich pohľady cítila na svojom chrbte ešte veľmi dlho. Pálili rovnako,ako horúca káva.