realita-muzika-fakty

     Spojenie sa prerušuje. ON buchne päsťou do stola,až podskočí a cinkavo zakvíli telefón.To ho ukľudňuje. Loguje sa znova a premýšľa,ako sa povie anglicky bradavka. Nevie síce,ako chutí,ale o chvíľu sa dozvie,ako sa povie anglicky. To je pokrok.

     ONA nechce ísť ešte domov. Veď to aj tak je "len domov". Otáča sa od čierneho oblúku okna. Učebňa kybernetiky a programovania je dokorán a niekto je vo vnútri. Ide tam,je apatická. V miestnosi nájde Christophera. Konzultant z prérii za Veľkou mlákou. Chúli sa vzadu pri poslednom počítači vpravo. "Ahoj..Čo tu ešte robiš?" (kto to povedal? Christopher,alebo ONA? autor zabudol,prepáčte..)

     "Čo to robíš, Chris?" Aha..Tak toto je ten Internet.Škoda,že sa už Chris musí vrátiť do hotela. A čo že to práve robil? Rozprával sa na Pokeci,čo je taká zvláštna vec,ktorú by musel dlhšie vysvetľovať. Vraj nech sa sama pozrie,ako to funguje. JežišMária..To je super..On sa tu rozpráva s ostatnými návštevníkmi Internetu. ONA chce tiež. Christopher má odrazu času dosť.
    
     ON používa prezývku Mamoulian. Má rad začiatočníkov. Nesmelé prvosienky,ktorým sa pri surfovani na Nete podlamujú kolená. Rád im pomáha vstávať opäť na nohy. Učí ich pokec-batoliť sa a pokec-behať. Cíti sa silný a skúsený a má pravdu,naozaj taký je. Vo svete za obrazovkou. Vo svete pred obrazovkou už to je horšie. Ale hlavne,že nie je katastrofálny prípad (tým sa len ukľudňuje) ako Henrych,alebo Pruša. Tí už pri počítači zhnili. Ale ON, to je niečo iné. Ešte stále má šancu. Zahadzuje ju práve v tento moment, ale vie o nej.. A preto je na tom lepšie. Alebo snáď nie? Červík pochybností je maličký,ale večný.

     ONA je zvedavá. Christopher jej ukazuje,ako sa to robí. Ako sa píše, ako sa odpovedá, ako sa smeje :), ako sa mračí :(, ako sa čuduje.. :O. Veľmi sa jej to páči. Pre tento moment zabúda,kto ONA vlastne je a jej problémov,ktoré ju pred malou chvíľou tak prepadli by sa v nej nikto nerezal. Ešte to nevie,ale práve sa stala súčasťou siete. Sieť ju saje do svojich útrob. Zväzuje ju nitkami intríg, tajomstiev a povinností, omotáva ju pavučinou snov..Dievča vyvaľuje oči a pery sa jej chveju slabým úsmevom. Christopher jej dáva prezývku Nada.

     ON rád vidí,že prišla nová duša Nada. Jak krásne pokec-kríva. Ponúka jej galantne rameno a odvádza ju do ríše snov. Je mierny i prefíkaný..Sladký i slaný, pletie jej hlavu,ako dokáže len ON..Len teraz a len tu..Jeho trénované prsty bežia maratón po klávesnici a nepoznajú cieľ. Nada odpisuje roztomilo pomaly. A tie chyby,čo robí. A tá lámaná angličtina. Na smiech..Je trochu krutý.Nada odpovedá trošku opatrnejšie.Ide si do chladničky pre mlieko a necháva ju čakať. Nevie,že Nada je v tichej pracovni sama a on je jediný,kto ju momentálne zaujíma, na kom je závislá. Netuší,ako veľmi je Nada na Nete nová a čerstvá. Aká dôverčivá a zraniteľná. Vracia sa a položí pohár mlieka na stôl. Chvíľu "četuje" v inej miestnosti a potom sa vráti k Nadi. Tá už je chuderka takmer sama. Prvý krát vycíti,že je iná. Chytí ju za pokec-golier a vyťahuje zo špinavej pornokonferencie do pokec-kaviarne. Nada..Čudné meno..Kto vie,či je jej vlastné..

     ONA sa skvelo baví. Spoznáva a ochutnáva nový svet. Je uchvátená jeho nekonečnosťou, striktne riadeným chaosom siete. A ten Mamoulian! Aký je sympatický,otvorený, vrelý a záhadný.Píše,ledva jej prstíky stačia. Posiela kúsky svojej duše na cestu svetom. Ručičky hodín nahradila sieť. ONA po prvý krát spoznáva tento zvláštny pocit..Pocit unikania života pomedzi prsty. Samozrejme,vôbec zatiaľ nechápe,čo tento pocit znamená. Aký má zdrvujúci význam pre mnoho ľudí na sieti. Ten muž (chlapec,pán,dedo?)  na druhom konci siete je jej veľmi sympatický. Jej podvedomie cisárskym rezom otvára svedomie a necháva prúdiť na svet najtajnejšie myšlienky, bolesti, radosti i biednu limonádu,ktorú popíjala v kúte so svojou prvou láskou Koljou.

     ON je zmätený. To dievča na druhej strane sa mu príliš otvára. Na jednej strane ju chce zastaviť. Chce jej naznačiť,aby to nerobila, chce ju poučiť,že to celé vlastne nie je tak celkom fér. Už dávno sa s ňou presunul do súkromnej miestnosti, v ktorej si píšu len oni dvaja. Jeho druhá strana však chce vedieť viac o dušičke Nadi. Perverzne hltá Nadine city a chvatne sa nimi ukája.

     "Well, Nada, now listen carefully.." Prvá polovica víťazí. ON sa vôbec nespoznáva. Brzdi príval jej citov a vracia ju späť do tvrdej reality s tým,že ju vlastne vôbec nepozná. Boh vie,kto vlastne Nada je. Zajtra o pol jedenástej v pokec-bare,keď to myslí vážne. Inak pa, pusu a LOGOUT. Tvrdo prerušuje kratučkú existenciu ich súkromného hniezdočka a nevyrovnaný opúšťa sieť. Je mu zle. Chladnička opäť vydá svoje snehobiele vnútro. Dvere do spálne vrzgajú. Zavrzga aj staromládenecké lôžko. Spánok vrzganie odnáša do blaha zabudnutia.

     ONA nerozumie. Kam zmizol? Ako ho nájde? Pokec je pre ňu zrazu ľadovo cudzí. Nevie ani,ako sa odhlásiť. Christopher už dávno odišiel. Necháva počítač tak,ako je a nabitá pocitmi odchádza z miestnosti. Odchádza z budovy. Odchádza zo sveta bdenia do sveta snov. Mamoulian ju sprevádza snom ako urastený zbojník,ale jeho tvár je stále v tieni. Držia sa za ruky a napriek tomu sa nedotýkajú. Hovoria spolu,ale nepočujú sa. Slová sú písmená, písmená sú slová. Slová su city...


publikované v SCORE dávno..veľmi dávno..

autor: Andrej Anastasov
preklad: MissEllie

Pokecstorry 1.časť
a ešte stále nie je koniec..