realita-muzika-fakty

     Roky plynuli a my sme starli.Najstaršia sestra už porodila dvoch chalanov, stredná sa vážne zamilovala, Katarína začala chodiť do škôlky a ja som riešila vážny problém. Končila som základku a nevedela som,kam ďalej.Pre moju mamu to bolo jednoduché a keďže som jej to chcela uľachčiť,tak som na to pristúpila.

     Prihláška šla do Bardejova na ekonomickú.Dôvod bol prozaický.Bývala tam sestra s rodinkou.Účel bol jasný."Aspoň mi pomôžeš s deťmi" - vyhlásila sestra a mama súhlasne prikyvovala. No zbohom.To zas bude rok.Musíte uznať..Stredoškoláci majú iný názor na trávenie voľného času.Ale..Nevzpierala som sa..Prihláška odišla a spolu so mnou si tam prihlášku dala aj spolužiačka z triedy.Dievča od susedov..Celý život ma prenasleduje.Ešte aj narodená je 4 dni po mne..Sranda nastala,keď jej prišla odpoveď "Prijatá bez prijímacich skúšok" a mne pozvánka na ne. Absolvovala som ich..Aj som ich zvládla..Ale.."Neprijatá pre nedostatok miesta"..

     Asi týždeň na to mi prišla ďalšia úradne vyzerajúca obálka.Stredná priemyselná škola Bardejov..- "Čo chcú?" - pomyslela som si a chvatne otvorila obálku."Prijatá" - prečítala som si a s plačom prejavila svoje prekvapenie a nesúhlas.A strach...Ja a na priemyslovku? Ako? Odkiaľ na mňa prišli? Veď o priemyslovke nebolo ani reči..Ani prihláška tam nešla. Mama sa len usmievala a hovorila mi - "Neboj sa..Všetko bude dobre.." - ale ja som vedela.Pokiaľ mám chodiť na priemyslovku,tak dobré nebude nič..Časom som sa ukľudnila s tým,že v priebehu roka požiadam o preloženie..

     1.september. U sestry,kde som sa už ubytovala vládne chaos.Deti sa mi tmolia pod nohami.Nechápu,že dnes sa s nimi nemôžem hrať.Že ma čaká prvý deň v škole,na ktorú som vôbec nechcela íst.Švagor ma vezie autom.Bardejov vyzerá byť krásne mesto.Auto ide uličkami a ulicami,až zastavuje pred celkom peknou budovou.
- "Stredná ekonomická škola.." -čítam nahlas - "Ale to nie sme doma...Ja na priemyslovku.Si zabudol?" - hovorim mu zo strachom.
- "Choď a neboj sa...Tu si dávala prihlášku..Nie?" - povedal môj švagor bohorovne a žmurkol na mňa. - "A švihaj,lebo meškám do roboty".
    
     Vystupujem z auta,obzerám sa.Pred školou i vo vestibule školy sa hromadia študenti.Vlastne,prevažne študentky.
- "Ella.." - počujem odkiaľsi volať moje meno..Zrazu je pri mne Aďa,spolužiačka..- "Poď" -berie ma za ruku  a vedie ku skupinke dievčat.Predstavuje mi ich. Sú to baby z intráku.
- "Vysvetlíš mi,čo tu robíš?" - pýta sa Aďa,keď si splní povinnosť.
- "Nepýtaj sa..Sama neviem.." - Ale cítim vo vzduchu trapas,ako oči.
     Prichádza pedagogický zbor.Obligátne príhovory neregistrujem.Celá som v krči.
- "Prečítam zoznam mien 1.C triedy.." - zbystrím pozornosť. Moje meno nepadlo. Ani medzi 1.A...- "Ostatné dievčatá budete chodiť do 1.B..Vaša triedna.." - znovu vypínam príjem zvuku..Oblieva ma horúčka.Idem za dievčatami v triede.Je medzi nimi aj Aďa. Keby aspoň tá nie..Sadáme do lavíc..Svoju neistotu zakrývam vtipom.Bavím celú triedu,kým nepríde profesorka..Prichádza..Nastáva predbežné zoznámenie..Podľa menného zoznamu..Krčím sa v lavici a nevnímam,čo hovoria ostatné dievčatá..Prichádza abecedne k môjmu priezvisku...
- "Franková Ella ............"

     Ella sedí..V očiach slzy..Ústa dokorán..Neschopná reakcie..Vstáva..Zašepká prepáčte a vybieha na chodbu..Nájde wecko a tam uľaví svojim pocitom. O necelých desať minút sa vracia do triedy..Medzi spolužiačky. Do kolektívu,kde strávila krásne 4 roky. Na Strednej ekonomickej škole..))))