Ivana neplakala. Ivana si tíško hovorila,že tak jej treba. Ležala zablatená a skrvavená v parku na zemi a šepkala si,stále dookola,že tak jej treba. Má,čo chcela,čo si zaslúžila. A ako sa mu potešila. Konečne stretla chlapa,ktorý po nej nechcel sex. Aspoň na začiatku. Potom sa to zvrhlo. To áno. Ale..nebol to sex,čo Ivana prijala hrdinsky, bol to ten sadizmus s akým ho prevádzal. Ivana ležala bez pohybu,pretože ju bolela každá kostička v tele. Nevie,ako dlho takto ležala,ale je si istá,že dlho. Keď s ním vyšla z baru,bola hlboká noc. Teraz? Už je denné svetlo. A prší. A Ivana leží v parku na tráve medzi stromami a nevie sa pohnúť. No vníma. Obrovské bolesti tela i duše.
Zrazu zaregistruje v nízkych konároch stromov pohyb. Nie je schopná kričať a tak telepaticky privoláva pomoc. Vo vnútri má obrovkú dilemu. Jej horšie ja kričí "nechajte ma tu zomrieť". To druhé, citlivešie zae "pomôžte mi". Ivana má sama v sebe zmätok. Ako keby v nej žili dve ženy. Jedna tvrdá hrdinka, druhá citlivé dievčatko.
Ivana ešte zahliadne,ako sa pomedzi konáre stromov prederie pes. Viac nevníma. Upadá do bezvedomia s myšlienkou,že snáď sa už nepreberie.
Prebrala sa. V nemocnici. Už neležala na studenej a premočenej zemi. Už ležala na nemocničnom lôžku. V suchých šatách a prikrytá teplou prikrývkou už ani tak nevnímala ostatné bolesti tela. No duša bolela. Neskutočne. V polovedomí registrovala pohyb okolo seba. Pravidelne jej merali tlak a vymieňali infúzie. Ako keby nevedeli, že nimi len plytvajú. Že niekto,ako ona si ich nezaslúži. Že je len obyčajná defka,čo dostala to,o čo si koledovala.
Po celý život dostávala len to. Až na ten začiatok..
Ivana potriasla hlavou. Nechcela na to myslieť. Nemohla teraz myslieť na udalosti spred mnohých rokov. Na udalosti,ktoré jej poznačili celý život. Na sladkých 12 rokov a prvé dotyky chlapa.. Nemohla..A Nechcela..
Ivana upadla zase do hlbokého spánku. Sestričky nevedeli prečo jej stúpol tlak. A ani to nie,prečo jej spod privretých viečok tečú slzy.
Citlivá žena v Ivane sa zase raz ocitla v pekelných mukách.
Ivana:..Konečne muž,čo nechcel po mne sex..
23.07.2008 08:30:43
pokr. blognovely Cestičky života

Komentáre
Hm zaciatok
stopy detstva
Sledovat?
presne Ivan..všetko,čo sa stane,zanechá následky..
všetko má svoj dôvod..mnohokrát prekvapujúci..
Odpustenie
ano Ivan..to je pravda..
nehovor mi,že nesleduješ svoje dieťa..že si nevšímaš jeho pocity a postoje..a že nesleduješ spravanie manželky k vášmu dieťaťu..
tomu sa nedá uveriť..:))
Ivan
topas234
ivan
Topas234
neviem, čo