realita-muzika-fakty

  
ON:
Všimol si ju.
Hneď v prvý deň a hneď na prvý krát.
Nemohol si ju nevšimnúť.
Aj keď ľudí tam bolo neskutočné množstvo,
aj tak si všimol ju,
a už si nevedel všímať iné.
Mala v sebe niečo zvláštne.
Nevedel to pomenovať.
Jediné čo vedel bolo,
že chce byť tomu zvláštnemu čo najbližšie.
Ostatné neriešil.

ONA:
Informáciu o novom kolegovi prijala s pokojom.
Netýkala sa jej.
Veď ich tu bolo toľko.
Jediné,čo musela,bolo dať mu miesto.
Zaradiť ho..
Buď k dobrým,alebo k zlým.
Alebo nestranným.
A tak si ho začala všímať.
Ale robila to z ďaleka.
Decentne.
Tak,aby si to nikto,
a hlavne on
ani nevšimol.

ON:
Prihovoril sa jej.
Musel.
Nedalo sa inak.
Nedalo sa počúvať smiech všade tam,
kde bola ona.
Nedalo sa neprihovoriť tej,
ktorej komunikácie s ostatnými
pozoroval s pôžitkom.
A tak sa odhodlal,
oslovil ju.
Alebo ona jeho?
Už si nepamätal.
A ani podstatné to nebolo.
Podstatné bolo to,
že sa z nich stali priatelia.

ONA:
Bola spokojná.
Vykľul sa z neho priateľ.
Alebo si ho z neho urobila?
Nevedela to isto,
ale predpokladala,že skôr nie.
Prečo by to robila?
Bola len obyčajnou ženou
medzi tisíckami ďalších obyčajných žien.
Ženou,ktorá má radšej priateľov,
ako tých druhých.
A tak bola spokojná.

ON:
Boli priateľmi.
A on miloval všetky tie chvíle v jej spoločnosti.
Všetok ten smiech,
ale aj polemiky.
Miloval ten teplý plameň v jej očiach,
a miloval tie oči aj vtedy
keď plameň pohasol.
Skrátka miloval ju.
A netajil sa tým.

ONA:
Bola v rozpakoch.
Bol priateľ.
Ale bol aj fantastický spoločník.
Hodiny v jeho spoločnosti ubehli za 5minút.
A ona tomu nemohla uveriť.
Veľa sa smiala.
Strašne veľa.
Dokonca aj vtedy,
keď jej vyznal lásku.
Smiala sa.
Neistá.
A aj keď chcela veriť,
nemohla..
Vedela,že by mu tým dala do rúk zbraň..
A on by jej tou zbraňou ublížil.

ON:
Nerozumel jej.
Nevedel.čo proti nemu má.
Nechápal tie zmeny.
NIekedy bola ako tečúci med
a následne ako ľadový cencúľ.
Svetlo a tma.
Deň a noc.
Slzy a smiech.
Chcel to zmeniť.
A robil pre to maximum.

ONA:
Sama na seba bola zlá.
Cítila,že sa v nej niečo mení.
A nevedela to ovládnuť.
Skrátka,
strácala sebakontrolu.
A nechávala sa ovplyvňovať iným.
Nikdy to nechcela.
Vždy pohrdala ľuďmi,
ktorí sa voči tomuto nebránili.
Teraz chápala prečo.
Nedalo sa..
Predsa..

ON:
Len Boh na nebi vie,
koľkokrát stratil trpezlivosť.
Koľkokrát zapochyboval.
Ale..Túžba bola silnejšia.
A tak po každom odmietnutí sa zhlboka nadýchol,
a s úsmevom a milým slovom prišiel za ňou.
A cítil zmeny.
Už iné,ako predtým..
Cítíl viac svetla,
viac dňa..
viac smiechu..

ONA:
Vzdala to..
Uverila mu..

ON:
Dosiahol to..
A zrazu to nebolo ono..

ONA:
čakala ho..

ON:
neprišiel..