realita-muzika-fakty

držal si ma pevne za ruku,
tak pevne,
že miestami to bolelo..
uchopenie  bolo tak silné,
že mi nedávalo priestor na vlastné ja..
na ruke mi ostávali modré odtlačky..
do očí sa tlačili slzy poníženosti..

kráčali sme spolu cestou..
skôr necestou..
Ty si ma trpezlivo viedol,
cestou,kde slnko nemalo dosah..
a mna tvoje držanie prestalo bolieť..

odrazu sa zmenilo na bezpečie..
a ochranu..
a ja som ti zaň bola v´dačná..
a do očí sa tlačili slzy dojatia..

kráčali sme dlho..tou cestou necestou..
až sme vyšli na lúku plnú kvetov..
slnko sa do nás oprelo celou svojou silou..
a ty si ma zrazu pustil..

pozrela som na teba..
a ty,
žmúriac do slnka
povedal si mi len málo:

"ďalej už musíš sama.."..

a do očí sa tlačili slzy bezradnosti..