Dnes príde veľké modré auto a privezie mi plnohodnotný život..
Dnes začnem žiť ako drvivá väčšina tých žien,ktoré sa rozhodli žiť v manželstve.
Dnes sa budem mať s kým rozprávať..
Dnes sa budem mať s kým objímať..
Dnes konečne budem počuť v noci aj iný dych,ako svoj..
Dnes konečne budem aj manželkou,nielen matkou..
Dnes konečne budem sa môcť niekoho opýtať,čo variť..
Dnes konečne budeme zase žiť,ako šťastná rodina..
pretože
RODINA ZNAMENá NIKOHO NEOPUSTIť..
ale vraj..keď musíš,tak musíš..
nevadí..dnes nie..
dnes sa vráti..a my zase budeme spolu..
ktovie?
Dva týždne?..Tri..?...
No vždy lepšie,ako nič..

Komentáre
ale preco
no..TP..)))
ale neboj...vykrmime sa..aj on,aj ja..))))
unesies aj gram navyse :))))))
hm, preco teda 10,5 kg?
kordelia..Ďakujem..))
ale..na niečo nehmotné je to dosť..nie?..)))
Hm, ME, tak sa pripájam a želám
Tak teda....
PS: ja straaaasne neznasam ked sa ma zena opyta co ma varit...ma ide rozhodit, lebo to urobi vzdy v tu najblbsiu chvilu, bud ked soferujem ze frekvetovanej krizovatke, alebo ked papkam nieco dobre a vychutnavam si to a nijake ine buduce jedlo ma vtedy nezaujima, alebo aj ked potrebujem pocut nejake dolezite slova v telke a moja manzelka to predabuje otazkou co mam zajtra varit???...vrrrrr...takze Elka, bacha, nieze sa opytas manzela co mas varit ked budete spolu varit :)))...asi tolko ja...o tom...