realita-muzika-fakty

Ležala bez pohybu v snahe oklamať ho,že spí. Ležala a vnímala ten boj za svojim chrbtom. Pod privretými viečkami ju štípali slzy,ale snažila sa neprezradiť svoj stav. Vedela,čo musí. Už dávno to vedela..Len..Stále dúfala,že sa niečo zmení..

Dúfala ale márne..Teraz si tým bola istá..

Hlavu si prekryla paplónom,nech nepočuje buchnutie vchodových dverí. Odišiel. A ona nemohla inak. Vyskočila z postele a rýchlo sa obliekla. Rýchlo a teplo. Do veľkej kabely nahádzala pár maličkostí a vchodové dvere buchli druhý krát.

Studený vietor jej vmietol do tváre čerstvo opadané lístie. Nevnímala..Len slzy,ktoré pálili..Slzy,ktoré viac nemusela zadržiavať. Jej kroky podvedome viedli na autobusovú stanicu. Nevedela kam pôjde. Vedela len,že nemôže ostať.

Osud bol milostivý. Práve tam stál diaľkový spoj do krajského mesta. Vedela,že tam sa stratí..Že sa jej tam podarí prísť na riešenie tejto zdanlivo neriešiteľnej situácie..

Zaváhala len na moment..

V autobuse bolo teplúčko..Oprela sa o okno a pohrúžila sa do tepla svojho kožušteka. Privrela oči a už nevnímala..Ani slzy,čo jej tiekli po lícach..