realita-muzika-fakty

     Spoznala som ho v 18tich. Vtedy sa stalo vela vecí,ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili môj život. A toto bola jedna z nich. Tu niekde začalo moje priatelstvo s Dodom. S Dodom,jeho manželkou Jankou...A s jej sestrou Dankou..atď..)))
Krásne priateľstvo..

     Namotali ma na brigádu. Pomáhala som v obchode s textilom. Jednou z mojich povinností bolo aj chodiť niekde meniť peniaze na drobné. Hneď vedľa bola stávková kancelária. No povedzte..Kde inde?..)) Tak som tam prvýkrát suverénne vbehla a vo dverách ma zarazilo. Za pultom chlap z mojich snov. Krásne oči,široký úsmev, silná charizma..Snehobiela košeľa a kravata!!!..Vtedy som možno aj zvlhla,už si nepamätám..)) Ale..Herečka som dobrá,snáď sa to podarilo zakryť. Peniaze som zdarne rozmenila. A od toho času som tam už chodila meniť pravidelne. Dodo bol,vlastne stále je, veľmi komunikatívny, tak nebol problém rozvinúť debatku.. Počase sme si už tykali a tak skryto flirtovali..Skrátka..slovný pingpong. Ale len keď tam bol sám. Raz som došla a on nebol sám. Sedela tam jedna žena,ale..Kašlala som na to,zmenila som prachy a rozviedli sme debatu. Pýtal sa na víkend.
- "fuu...fasa akcia bola v Lesnici..Pieninská noc..Si mal dôjsť..Niečo neskutočné.." - rozplývala som sa ja.
- "heej..a čo manželka? .." - usmieval sa Dodo nadšený mojím nadšením.
- "veď aj s ňou..nie?" - pýtam sa ja,akože samozrejme.
- "chcela som sa opýtať..Máte pampersy? " - oslovila ma zrazu žena sediaca pri pulte.
- "Sú tam..Chlapec,či dievčatko?..A na koľko kíl?" - pýtam sa ja múdro..Dovtedy som tiež netušila,že sa to takto delí. Žena pozrie na Doda a pýta sa ho:
- "Koľko má Michal?" - Dodo sa zamyslí a ja odpadávam..Oni sú manželia. Zahrám to do autu nechápavom otázkou.
- "To je tvoja manželka?..Teší ma..Ella" - a hneď jej podávam ruku cez pult. Prijíma ju s úsmevom.
- "Aj mňa teší..Veľa o tebe počúvam..Musíš byť fajn holka.." - a ja fakt odpadávam. Nechápavo sa na nich dívam. Obaja majú ten taký rovnaký úsmev. Úsmev,ktorý fakt svedčí o pravdivosti slov "Teší ma". V tej chvíli mi je jasné,že toto sú tí praví priatelia. Jana len zastupovala svoju sestru Danku. A tá je rovnako milá. Darmo raz. Majú to v rodine..Asi..Ich brata som nemala tú česť spoznať..Ale.. S nimi priatelstvo pretrváva dodnes..

     Dodo a Jana sú tí,s ktorými sa radim o životných krokoch. Dodo a Jana sú tí,u ktorých som sa náhodne zastavila pri prechádzke s deťmi. Dodo a Jana sú tí,ktorí mi len tak zavolajú,aby sme pokecali. Dodo a Jana sú tí,ktorí vedia o mne aj to,čo tento blog nevie. A ja im za to ďakujem.

     Raz ma Dodo zobral na výlet do Krakova. Šli sme po okná pre nášho spoločného priateľa. Dodo mal vozík,no nemal ťažné. My na aute ťažné máme. Odrazu to bolo jasné. Vzali sme aj Dodove deti. Úžasný výlet. Odhliadnuc od toho,že sme dvakrát zablúdili vo vlastnom okrese. Bol to nádherný výlet..Plný smiechu..Pohody..Spevu..A sladkostí..)))))Náš spoločný priateľ je riaditeľom Sedity pre poľský trh. Naplniť kufor felície sladkosťami nebol pre neho problém..A ešte sme videli Krakow..Krásne to mesto..A ešte som prvý krát obedovala v čínskej reštike..Ale..sopľová polievka bola nad moje sily..)))..Pamätný výlet..A padol mi strašne vhod..Po 6 rokoch stereotypu..Vlastne..

     Každé stretnutie s priateľmi  mi vždy padne veľmi..veľmi vhod..)))))

     A viem,čo urobím dnes..Zavolám Dodovi..pôjdeme spolu na obed..A bude nám fajn..))))