realita-muzika-fakty

     Eva bola veselé dievča. Všade,kde sa objavila,zavládla dobrá nálada a smiech. Vedela byť tak prirodzene šarmantná, vtipná, pohodová..Skrátka spontánne mladé žieňa..Nemala problém dať sa do reči s ľuďmi,ktorých nepoznala..Nemala problém urobiť niečo,čo deväť báb z desiatich by isto neurobilo..Bola iná,ako ostatné..

     Eva bola rebel..Možno aj preto nikdy nevedela splynúť s davom. Vždy z neho vystrkovala. Všade,kde sa objavila, bolo všetkým hneď jasné,že je tam..Dalo by sa ju prirovnať k miestnej celebrite..Nemohla byť niekde tak,aby ju tam nikto nevidel a nespoznal. Vedela sa baviť..Vedela sa odviazať..Len piť nevedela..Veľmi rýchlo pochopila,že alkohol je pre ňu utlmovač..Že jej náladu nepozdvihne k nebu,skôr ju priklincuje k zemi..A preto sa mu s milým úsmevom vyhýbala. Jeden z jej nespočetných priateľov ju naučil piť miešané drinky..To pre prípad núdze..Keď už musela,aj keď nechcela..

    Eva bola stredobodom pozornosti. Viac-menej nechcene..Ale bola..Podľa nej prirodzené správanie sa ostatným zdalo vyzývavé. A nie všetkým sa to páčilo. Nie všetci ju preto milovali. Adam tiež..Poznali sa,bavili sa..Rozprávali sa..A len Adam vedel,ako sa s ňou dá dobre rozvinúť debata o všetkom a o ničom..Či o športe,či o živote..Či o sexe..A o ten práve Adamovi šlo. Vedel,že Eva je ešte nevinná,ale túžil to zmeniť..Strašne moc po tom túžil..

     Eva o Adamových túžbach netušila. Ani by ju vo sne nenapadli. Pritom túžila po ňom rovnako. Páčil sa jej. Bol rozhľadený,vtipný,mal krásne oči a široký úsmev..A rozumeli si aj na parkete..Pre 16ročnú Evu to stačilo..Platonicky ho milovala,no nikdy mu o tom nepovedala..Pokladala za samozrejmosť,že to Adam vie..Že to cíti..Veď...Musí...

     Je čas stužkových. Eva sa ocitá s priateľom medzi jeho spolužiakmi ako partnerka. Je to pre ňu zvláštny pocit.Ľubi ju oficiálne predstavil svojim rodičom,ako dievča,ktoré ľúbi..A ona sa červená..Je to po prvý krát..Podobný pocit,ešte nezažila. Bavia sa. Je veselo. Kým nadránom nepríde Adam pomôcť didžejovi s aparatúrou. Ľubiho premohol alkohol,Eva bezradne sedí sama v boxe a díva sa tancujúce páry. Hrajú jej obľúbený slaďák. Len Ľubiho kriesia na záchode..Eva sa hnevá..Ako sa mohol tak opiť,keď sú tu spolu. Možno aj ten hnev jej pomohol k tomu,že Adamovi na výzvu  do tanca povedala áno..Tancovali..v tesnom objatí..Adam jej spieval do ucha..Eva sa chvela..
- "Niečo pre teba mám..Doma..Zohnal som ti kazetu s Madoninným koncertom..Viem,že sa ti páči..Len neviem,kedy ti ju dám,lebo zajtra odchádzam na dlhšiu dobu preč.." - povie Adam Eve,ktorá vníma len jedno..Má to..A ona to chce strašne,ale strašne vidieť.. - "Jedine,že by sme po to skočili teraz..Bývam tu,za rohom.." - spriada svoje plány Adam.
Eva súhlasí..Netuší..Nemôže..Necháva odkaz pre Ľubiho,že sa hneď vráti..Berie si kabát obúva čižmičky a vybieha s Adamom ruka v ruke von..Tá ruka hreje..Bože..A ako veľmi...

     Adam je spokojný..Plán mu vyšiel..Čo na tom,že nemá tú Madonnu..Veď má niečo iné..Niečo,čo Eva určite miluje viac.Rozhodol sa,že to urobí..Že ju pomiluje...- Určite ju nikdy nikto nepomiloval tak,ako ja..A ani nepomiluje..Veď..v tomto som macher..Aj Bea mi hovorila... - melie sa Adamovi v hlave a tieto myšlienky dávajú zbohom zdravému rozumu..- To budú kamoši čumieť..Dostal som zlatu trofej..Budem najväčší boss v meste.." - Eva si všimne,Adam sa usmieva..Pýta sa ho na dôvody..Adam ju odbije bežnou frázou.."JE MI S TEBOU TAK KRÁSNE.."

     Vchádzajú spolu do bytu. Eva nemôže tušiť,že je to byt jeho brata. Až za dverami. Byt je v rekonštrukcii..Ale jedna izba je zariadená..Je tam aj telka..aj video..aj kopec kaziet rozhodených na zemi..Je tam aj posteľ..Eva sa začudovane pozrie na Adama,ale nerieši..Čupne si ku kazetám a obzerá si neporiadok..Adam si vyzlieka bundu a pristúpi k Eve..Chytí ju za ruky,začne ju bozkávať..

      Eva nerozumie..Bozkom sa bráni..Veď..Ľubi...Adam nevníma..začína ju bozkávať čoraz nástojčivejšie..Zvalí ju na posteľ..Eva sa bráni už zúrivejšie..Nechce..Hovorí mu to..Kričí..Adamove ruky sú všade..Trhajú z nej šaty..Trhajú v nej dušu..Rozum zatienený prudkou túžbou..Zmyslov pozbavený..Slepo ide za svojim cieľom..Eva sa bráni..Zmyslov pozbavená škriabe,kope..kričí veľké NIEEEEEEEE..Dostáva facku..druhú..tretiu...Slzy jej zalievajú tvár..Pochopila,že prehrala..Že vlastným telom a dušou doplatila na svoju bezstarostnosť..na svoju dôverčivosť..Pochopila,že to nebolo dobré..Že ľudia sú zlí..Že hľadia len na seba..Rezignovala...Ostala ležať,ako bábka..Bez života..To Adama rozhnevalo..To a možno aj ten iný pohľad v Eviných očiach..Pohľad,v ktorom sa miešala bolesť s pohrdaním..Pohľad,ktorý hovoril za všetko..

     Adam nedosiahol svoj vrchol..Ale..pochváliť sa mal čím..Vnikol do nej..A to stačí..Veď kamarátom to trošku okorení,nech závidia..Má z toho zmiešané pocity..Nemyslel si,že to bude až také..Bez slova pozoruje Evu,ako sa oblieka..Dokrkvané šaty na nej visia ako na zlomenom strašiakovi..Neplače..Aspoň navonok nie..Ale ten vnútorný plač cíti..Hanbí sa sám za seba..Chcel by to napraviť..No už sa nedá..

     Eva je pripravená k odchodu. Vyžiada si kľúč,ktorým pred tým zamkol dvere..Podá jej ho,no ona nie je schopná zobrať si ho z jeho ruky..Položí ho na posteľ a ona ho odtiaľ berie..Opatrne,ako keby bol žeravý..V otvorených dverách sa ešte otočí a ľadovým tónom mu povie:
- "Keby si len tušil,že si to mohol mať inak...Tak,ako to má byť..Len keby...... " - vetu necháva nedopovedanú visieť v priestore a so slzami na lícach po schodoch vybieha z paneláku.......

     Adama tá veta bolí...Nie viac,ako Evu zranená ženskosť...