Zobudil ma. Aj keď to asi ani nechcel.
Ešte spiaca som pocítila pohyb na posteli. To on sa natiahol za mobilom,aby vypol budenie. V duchu som sa pousmiala. Milujem ho,keď je taký ohľaduplný. So zatvorenými očami som čakala,či sa ku mne pritúli,alebo sa opatrne vysúka z postele..
Nedialo sa nič. ostal ležať a ja som sa k nemu otočila. Jemne sa ma dotkol a začal vstávať. Opatrne.
Ostala som ležať. Počúvala som ho,ako sa hýbe po byte a vnútorným zrakom videla,čo robí. Vychutnávala som si jeho prítomnosť vediac, že o chvíľočku bude preč.
Zazvonil mu telefón. Počula som,ako sa rozpráva s bratom a potom zložil. Cítila som,že jeho ranná pohoda je preč.
Vstala som a šla za ním do kuchyne. Objala som ho. Zozadu..
- "Vonku je hmlisko, dávaj si pozor." - zamrmlala som ešte zastretým hlasom.
- "Neboj sa. Dám.. " - sľúbil on a jeho napätie nepoľavilo. Čo už.. Taký je..
Skontrolovala som chladničku,či si vzal všetko,čo sme večer nachystali. Vzal. Nezvykne zabúdať. A to je dobre..
Vyprevádzam ho k dverám. On s myšlienkami už v práci nepostrehne našpúlené pery k bozku. Nehnevám sa. Chápem ho. Zvyčajne odchádza z bytu bez toho,aby som k nemu vstávala.
Pošlem mu vzdušný bozk a on mi ho vráti. Nastúpi do výťahu a ja zatváram dvere.
Vraciam sa do postele, no cestou sa zastavím pri okne. Stojím tam,až kým auto nevycúva z parkoviska a nemizne mi z dohľadu.
Líham si do postele a do ruky beriem knihu,ktorá sa mi náhodou trafila v knižnici. Je od Evity. Pokračovanie príbehu,ktorý ma tak dostal. Kniha je súkromným vlastníctvom pani,ktorá mi ju ponúkla. Aj s Evitiným osobným venovaním. Dlho hľadím na jej rukopis a je mi aj ním veľmi sympatická.
Potom sa začítam.. A neviem prestať. Odrazu som opäť Lindou.
Takmer nechávam deti bez zvyčajných raňajok. Nedovolia mi to. Neochotne vstávam a chvatne robím všetko to,čo urobiť musím. Deti opúšťajú byt. Narýchlo upracem čo treba, zalejem si kávu a vklznem pod deku s knihou v ruke.
Zvoní zvonček.. Neotváram.. Nie som doma..
Som v Ríme.. S Jakubom...
A je mi tam fajn.. Aj keď viem, že zase len tak.. Na chvíľu..
Dnes ma zobudil.. a som mu vďačná..
16.11.2009 09:50:31
Komentáre
tak prrrrr
čo konkretne?.. a potrebuje s tebou hodiť reč.. :))
akože čo konkrétne?
a ja som furt tam kde som býval, teda na gmaili
pamätam časy, ked si gmail intenzívne odmietal.. :)))
Pekne spracované...
Pekný deň, Ellie!
Martha.. ďakujem..