realita-muzika-fakty

Posledný deň..Raňajky prebiehajú v tichu.Počuť len štrngot  lyžičiek v šálkach kávy,ktorá sa pije vo väčšom množstve,ako inokedy.Včerajšok bol brutálny.A tak sa asi aj všetci cítia dnes.Stratenú životaschopnosť si snažia doliať kávou.Snáď sa na životaschopnosť zmení..

     Sedím s Leom za jedným stolom.Leo má na sebe tričko zo včera.Na ňom napísané telefónne číslo nikoho..Láka ma to napraviť..No odolávam...
- "Ty ideš ako do Žiliny?" - pýtam sa keď dožujem rohlík.
- "My s kolegom ideme na bicykloch.." - usmieva sa on.
- "Čooo?..Vy nie ste normálni..Po včerajšku a na bicykloch?" - nechce sa mi veriť.
- "Jasne..Veď je to dolu kopcom a v krásnej prírode..Zvládneme to.." - vyvracia moje pochybnosti.
- "Tak ako myslíš..Ideme na terasu?..Dám si kávu tam..K cigarete.." - poviem a už sa aj dvíham..Leo berie termosku kávy,ja ukladám na podnos dve šálky,cukor..mliečko..a samozrejme sušienky..Vychádzame na terasu.Je krásne slnečné ráno..Sadáme si k stolu,ako keby sa netrebalo zbierať k odchodu.
- "Ešte nie som zbalená.." - prehodím s úsmevom,keď hasím cigaretu v popolníku.
- "Máš čas..Autobus je objednaný až na jedenástu..Tuším.." - zaháňa moje znepokojenie Leo.Odrazu sa pri stole zjaví jeho kolega.Začnú si dohadovať podrobnosti cesty.V myšlienkach odbieham inam.Preruší ma až Andy.Ťahá ma na izbu baliť,lebo ju chcú odovzdať.Idem..Ide aj Leo..Netrvá mi to dlho..Tých pár kusov oblečenia a kozmetiky..Už nemusím všetko starostlivo ukladať.Už to len tak ledabolo hádžem do ruksaku.Hotovo..Môžme.Ruksak nechávam na recepcii a vraciam sa na terasu.Popíjam kávu,fajčím..Dívam sa na obzor..Kto vie,ako to tam doma dopadne?..Ako zareaguje?

    Prichádza Leo..Tlačí bicykel..Za ním aj kolega.Potrasieme si rukami..Slušivé bozky na líčka a už je preč.Nemyslela som si,že to bude také.A cítila som,že to nebolo ono.Že sa ešte raz lúčiť budeme..Zrazu prichádza autobus..Chaos,nastupovanie..Tlačenica..Pohneme sa..Hotel ostáva za nami..Aj všetky zážitky strávené tam..

     Soňa nás pozvala k svojim rodičom.6 dievčat smeruje k ich bytu.Rodiča sú na to vraj pripravení.Ak sa na to pripraviť vôbec dá..Prichádzame,slušne nás privítali.Soňa má malú izbu,ale vkusne urobené ležovisko..Z matracových kociek zaprataný jeden kút izby..Keď sme to rozložili,matrace pokrývali celú podlahu.Ale..to až neskôr..Kecáme,chichoceme sa..Popíjame vínečko. Cítim zo Soninej strany ku mne chlad.Asi pre tú party strávenú s Leom.Asi chcela byť s ním ona..No bohužiaľ..Jeho rozhodnutia nemením..

     Prichádza večer.Východniarky sa rozhodli urobiť v Žiline šou.Soňa nám otvára skriňu.Obliekame sa do jej vecí.Je kreatívna odevačka,takže v jej skrini nie je núdza o zaujímavé kúsky.Oblečieme sa..Bláznivo..Doma by sme sa tak nikdy neobliekli.Vyrážame do ulíc a narobíme riadny rozruch.Niet baru,klubu,diskotéky,kde by si nás nevšimli..Nikde sa nezdržíme príliš dlho..Chceme si zachovať tajomnosť..Zastihol nás dážď.Dosť prudký,ale teplý..Tešíme sa mu..Tancujeme na námestí,ako Víly dažďa..Skrátka..švihnuté..)))..Začula som rozhovor v jednej skupinke..- "Ony sú isto z divadla..Asi majú nejakú akciu.." ..))))))))...- Vyblbli sme sa a poďho domov..Varené vínko,vonné tyčinky..rozložené matrace..Vrava pomaly utícha..Nahrádza ju pravidelné dýchanie šiestich unavených báb..

     Na druhý deň to už nevydržím.Rozhodnem sa k odchodu.Baby chcú ešte ostať.Idem aj tak..Soňa ma zo slušnosti ide vyprevadiť na vlakovku.Sama by som ju nenašla.Pred odchodom mi daruje knihu Chalila Džibrana s venovaním "Bez slov"...Pochopila som. Čakáme na MHD. Zastaví pri nás cyklista..Leo..Tvári sa prekvapene..
- "Vy čo dve?" - pýta sa a pozerá z jednej na druhú..
- "Ella musí domov..Tak ju idem odprevadiť na stanicu..Ostatné baby ešte ostali..By sme mohli na večer niečo vymyslieť spoločne.." - prehodí snaživo Soňa..Mne je zrazu smiešne..
- "V kine dávajú Leona.. mohli by sme ísť tam.." - navrhuje Leo a Soňa sa tvári nadšene. Ja sa nezapájam..Je to už mimo mňa.Ja už som v myšlienkach inde. Vo vlaku..Zvládnem to sama?..Prichádza autobus..Vystupujeme na vlakovej stanici..Soňa ide so mnou na nástupište,kde ma prísť rýchlik..Rozlúčime sa v rýchlosti,lebo jej navrhujem,nech sa vráti k babám,že to už zvládnem..Odchádza..Zrazu som sama..Sedím na lavičke,vyťahujem cigarety..
- "Ponúkneš?..." - ozve sa blizko mňa..Otočím sa..Vedľa sedí  chlap..S tým úsmevom na perách,ktorý ma tak očaril..
- "Zabijem ťa..Takto ma vystrašiť.." - s hraným hnevom natiahnem ruku s krabičkou  Zapaľujeme si..A fajčíme..Už nie v tichu..Zrazu si máme toľko čo povedať. Leo sype slová a ja mu do nich skáčem..)))..Prichádza rýchlik..Ocitám sa v jeho náručí..Na perách pocítim vrúcny bozk..Tam dole vzrušenie..A už nastupujem..Z okna sa na neho dívam..Pohýname sa..Mávam mu..Zmenšuje sa..Už ho niet....No napriek tomu..Úsmev na perách mám..

     Ešte zaujímavosť..Do kupé si prisadol podozrivo vyzerajúci chlap..Mala som z neho strach..Vetrom ošľahaná a slnkom opálená tvár ma miatla..Dala som sa s ním do rečí..Vysvitlo,že to bol príslušník Francúzskej cudzineckej légie..Veľa zážitkov..Veľa fotiek...Zrazu som sa nebála...Keď sme sa lúčili,ako keby starí známi..Ale..našťastie nešiel až do PP..))))