realita-muzika-fakty

Krst prebiehal v poriadku. Všetci sa usmievali,len malá Nina plakala. Jožo stál hrdo v novom obleku, rovnakom,ako kúpili Matejovi. Táňa s Romanom definitívne spojili svoj život s Jožovým.

Po krstných obradoch sa celá spoločnosť presunula do reštaurácie,kde mali pripravené malé pohostenie. Po slávnostnom obede sa Roman postavil a oslovil svojho krstného syna.
- "Milý Dodo. Dnes sme sa stali tvojími krstnými rodičmi,na čo sme obaja s Táňou veľmi pyšní. A ako správni krstní rodičia máme pre teba aj darčeky. Tie hmotné máš prichystané doma vo svojej izbe. Ale tie najpodstatnejšie ti chceme dať teraz,aby si vedel,že už nie si len naším krstným synom,ale aj synom adoptívnym. " - Romanovi sa triasol hlas aj ruky,keď podával  Jožkovi obálku s rozhodnutím súdu.
Výraz na Jožovej strane bol hodný zväčnenia. Miešalo sa v ňom hneď viacero emocii. Prekvapenie,šťastie,úľava, radosť, dojatie.. A to sa ešte postavila Táňa.
- "A to nie je všetko" - povedala Táňa držiac v ruke ďalšiu obálku. - " Keďže viem,ako ste s Matejom na seba naviazaní, presvedčila som vedenie gymka,aby vzali aj teba na školu. Samozrejme,že musíš robiť skúšky,ktoré budú v auguste. Ak budeš úspešný,tak budeš chodiť do školy aj naďalej s Matejom."
Jožo to už nevydržal. Opakom ruky si zotrel slzu z oka. Nezmohol sa na viac,ako na jednoduché..
- "Mami..Oci..Ďakujem vám.."

V miestnosti bolo počuť posmrkávanie od dojatia,len malá Ann zatlieskala..