realita-muzika-fakty

Marek prekvapený sledoval Moniku,ako nastupuje do taxíka. Vybehol za ňou,ale zastaviť ju už nestihol. A tak tam stál a díval sa na koncové červené svetla auta,ktoré odvážalo Moniku bohvie kam. Nevediac prečo ani či sa ešte vráti.
- "Ahoj Marečku. Konečne osamote." - počul Marek spoza seba hlas,ktorý z duše nenávidel. Striaslo ho odporom,ale prinútil sa otočiť a pozrieť sa do očí žene,ktorá ho sklamala snáď najviac na svete. Do očí,ktoré tak často a s ľahkosťou dokázali klamať.
- "Inga.. Premýšľam,čo ty ešte odomňa môžeš osamote chcieť." - povedal Marek a stál ďalej nepohnute. - Nevieš,prečo Monika odišla?" - opýtal sa ešte a dychtivo čakal na odpoveď.
- "Monika odišla? Noo.. Neviem prečo. Trošku sme sa na wecku pozhovárali a ona potom vybehla ako šialená." - Inga sa tvárila nevinne.
- "Už je mi to jasne.. Čo si jej preboha povedala? Kedy si už konečne zavrieš tie tvoje zlomyseľné ústa?" - Marek zčervenel od hnevu ale Ingy sa ani nedotkol.
- "Nič také som jej nepovedala. Zase nebuď precitlivený. Viem,že ju miluješ a že ona miluje teba,ale.. Nemusíš sa báť. Odomňa jej nič nehrozí."
Mareka tieto slova prekvapili a donútili sa na chvíľku zamyslieť. Ale rýchlo sa spamätal.
- "Celá ty. Vždy si videla niečo tam,kde nič nebolo." - mávol nad ňou ruku a otočil sa na odchod.
Inga ho nemala v pláne nechať odísť.
- "Áno? Ale..že nie si schopný splodiť dieťa, to je pravda, nie?" - povedala ako keby nič a pripaľovala si cigaretu.
Marek stuhol. Sekundu trvalo kým dospel k rozhodnutiu.
- "A si si tým istá Inga? Ako si môžeš byť tak istá? Ja som na vyšetrení bol. A zistil som tam zaujímavé veci. Čo ty? Máš lekársky potvrdenú schopnosť reprodukcie?" - Marekove oči pichali, hlas mal ľadový tón. - "Pretože ja som ako tak v poriadku. Mám spomalené spermie,ale nie sú neschopné oplodniť vajíčko. Ale.. To by žena nemusela brať to svinstvo,čo tomu bráni." - Marek to zo seba vypľul a zázračne sa mu uľavilo.
Inga zbelela a od údivu otvorila ústa.
- "O čom to hovoríš?" - opýtala sa neistá si tým,koľko toho Marek o nej vie.
- "O čom? To sa ešte pýtaš? Šiel som za tvojim gynekológom. Pretože moja túžba po dieťati bola väčšia,ako tvoja. Nechal som sa otestovať. A doktor sa vyjadril,že nám dáva 50%nú šancu splodiť dieťa, už len vysadiť lieky. Myslel si,že o tom viem. Ale ako som mohol, že?" - Marek sa na chviľú odmlčal uvedomujúc si miesto i svedkov tohto rozhovoru. Ale..Už nemienil mlčať. - "Viem všetko Inga. Aj to,prečo si tú antikoncepciu brala. Kurvila si sa. Kde s kým, kto ti na nete trošičku polichotil. Spomeň si na nick,do  ktorého si sa zbláznila aj keď si nikdy nevidela jeho fotku. Aké fotky si mu posielala, dokonca si neváhala prísť na stretnutie s jasným cieľom. Je mi z teba zle Inga. Pochop to. Je mi teba totálne zle. Uvoľnil som ti cestu. Nechal ťa tvojim virtuálnym štamgastom. Pretože žiť so ženou,ktorá si nevie nič odpustiť pre blaho rodiny, ktorá je schopná napchávať sa antikoncepciou a na všetkých ostatných hrať divadlo nešťastnej ženy,ktorá nemôže mať dieťi pre mužovu neschopnosť..Fakt..je mi z teba totálne zle." - Marek by bol pokračoval,keby bočným okom nezahliadol stáť svoju matku.

Stála len chvíľu. Vzápätí sa zosunula v mdlobách na zem.


Cestičky života