realita-muzika-fakty

     Mary mala vela roboty. Veď bola sobota. Maroš odišiel pomôcť jej rodičom a ona ostala sama. No sľúbil,že na obed príde. Nevadilo jej. Veď vždy je sama,tak ani to nijako nevnímala. Šikovne sa zvrtala po dome,aby že keď príde Maroš,mohli stráviť čas spolu. Práca sa míňala..Obed bol už navarený,jablková štrúdla rozvoniavala po vypratanom obydlí. Mary obliekla Miu a chystala sa ísť upratovať von okolo domu.
     Vonku bol krásny slnečný deň. Marko celý ulietaný behal okolo domu s partiou rovesníkov. Mia sa spokojne hrabkala v piesku a Mary si robila,čo trebalo v záhrade. Vtom buchla bránka. Mary sa usmievala popod nos,keď počula deti radostne kričať "ocko..ocko..". Ocko sa tiež smial,ale Mary cítila,že to nie je ono. Dokosila trávnik,odložila kosačku a vybrala sa za rodinkou.
- "Ahoj..Už ste skončili?" - opýtala sa Maroša,ktorý sa zvalil na lavičku.
- "Už..Ty si na tom ako?" - vrátil Maroš otázku.
- "Už..Už len vonku pred dom,ale to až ku večeru..Budeš jesť?" - pýta sa Mary.
- "No..dám si..Ale len trošku..Jedol som..Zatiaľ dám sprchu.." - Maroš sa zatvára do kúpelne..Mary sa zvrta po kuchyni.. Naloží na taniere..Maroš vychádza voňavý a strašne príťažlivý..Mary hľadí na neho a bojí sa ho dotknúť..Je strašne vzdialený..Cíti to..
- "Deti už jedli?" - pýta sa Maroš medzi jedlom.
- "Jedli.." - odpovie Mary a vstáva od stola..Musí sa otočiť..Nech nevdí tie slzy,čo ju štípu v očiach..
     V tom sa dvere rozletia a v nich stojí Marko..
- "Ocko..ocko..Poďme na futbal..Dole na ihrisku je..Deti zadarmo a dospelí 50sk.." - v očiach sa mu mieša prosba s nadšením. Mary pichá pri srdci..Vie,čo bude..
- "Marko..Ja nejdem..Teraz som sa okupal..Nejdem.." - Marošove slova znejú neuprosne, v Markových očiach uhasia nadšenie,v Marynom vnútri zapália ohen..Ale..tlmí ho..Pre syna ho tlmí..
- "Mamí..poď  ty..Prosíííím..." - Marko je neuprosny..Maroš tiež..Mary sa láme srdce..
- "Marečku..vieš čo..Poď..Spolu pozametáme cestu,vezmeme Miu..A pôjdeme..Dobre?..Choď nachystať metly..A môžeš začať..Ja hneď prídem.." - premáha sa Mary ale znovuhoriace iskričky v očkach jej syna jej za to stoja..Marko vybieha von,Mary to nevydrží..
- "To si ozaj nemohol?..Nevidel si,že to dieťa chcelo? " - opýtala sa. No odpoveď poznala..A z časi chapala aj Maroša..Ale aj tak..Veď fyzicka únava sa dá potlačiť,ked ide o stastie dieťaťa.
- "Mary..Všetko,čo robim,robím pre teba a deti..Jednoducho ma futbal nebavi,tak tam nejdem.."
- "Maroš..Keby si ozaj robil VŠETKO,tak obetuješ pár chvíl nudy,pre štastie tvojich detí..Mňa tiež nebaví futbal,a budem tam musieť ísť. A pôjdem..Pretože tu nejde o ten sprostý futbal..Tu išlo o ten vzťah..Otec a syn..Niekde spolu..Tvoj syn toto chcel,nie vidieť futbal.."
     A toto nemala povedať..Znovu výbuch..Znovu vytknuté peniaze,zlatá klietka..Veď ...Ako vždy..Mary vypína príjem zvuku a vychádza von..Pri fyzickej práci zabudne..Na tú chvíľu...Kým to,čo v nej vrie, znovu nezatlačí do úzadia..Nezamkne do klietky..Ale vôbec nie zlatej...