z krásneho stromu ostal už iba peň..
korene mal silné,
ale trápila som sa preň..
a moja bolesť nadobudla
obrovské rozmery,
keď zjavili sa v ňom škáročky
nedôvery..
neveril si tomu,
čo šepkali ti moje pery,
mal si problém svojim vnemom
veriť..
a v krásnom pni sa zatiaľ rozširovali
diery...
© ellie
Komentáre
tak to ano!
nacuvat a pocuvat... srdcom...
pekna basen :) a pravdiva, ako sam zivot...
nádej :-)
zabolí v hrudi ... zmení to náhľad
myseľ si odeje smútočný overal
má mŕtvy ideál pre sebou váľať?
prasklina v strome hlboká do dreva
súženie v obave pochmúrnych nálad
pocitu smútku však priebeh dať netreba
podľahnúť nálade smútočných balád
miazga je stromu čo nádej človeku
zacelí sklamaním boliace rany
Bohom nám istotu danú tú odvekú
prímime s pokorou nač sa jej brániť :-)
drevárskofakultové povzdychnutie :-)
kde bola vlhkosť brániaca javu?
zaťažko bolo vláknam sa rozísť
kto teraz vyrobí doštičku zdravú?
nelámme si na tým hlavu .-))
hmm..meno..hmm...)))
ELI
ano Jozef..bohužiaľ..pravdivé..
toto sa stáva až príliš často
hmm..Dere...veruže až..
Tak taký peň má už len jednu cestu... cestu rozpadu.