realita-muzika-fakty

   Čakáme.Čakanie je nekonečné...Pre niekoho,ako ja,dvojnásobne.Vždy keď dlho čakám,mám pocit,že mi niekde niečo uniká.A to nemôžem predsa dopustiť..Konečne..Osem párov očí sledujú prichádzajúci autobus.Cítiť úľavu..Dvíhame sa,zbierame batožinu..Zrazu je rušno..
- "Dievčatá..Ale ja mám konečnú.Ja nikam nejdem.." - usmieva sa na nás sympatický šofér.Zarazene sa na neho dívame.Počujem vlastné kolieska v hlave.Krútia sa..
- "Ja to kašlem..Ideme na jedno pivčo,lebo ma tu šlahne.Máme nejaký kontakt na nich?" - pýtam sa skupiny. Andy má.Dostala na úrade práce..Pre každý prípad.Že toto je ten prípad,to jej nedochádza.Už sa tiesnime v telefónnej búdke.Andy diktuje,ja vytáčam..Nabrúsená..
- "Prosím.." - ozve sa ženský hlas..
- "Dobrý deň" - slušne sa predstavím. - "Paní Zimová? My ideme k vám v rámci rekvalifikačného kurzu.Čakáme tu na Makove už dobrých 15minút na autobus.Tak len  sa pripomíname,aby ste na nás nezabudli.Lebo zatiaľ to tak vyzerá." - hovorím..a aj kľudne..Samej mi je to divné. - "Keby sme neboli vonku,tak sme vnútri. Spoznávacie znamenie: kopec batožiny.Viete ako..Samé baby.." - ešte aj vtipná som..Aj sa vlastnému vtipu zasmejem. Pani Zimová rýchlo sľubuje nápravu. Lúčime sa s pozdravom "Do skorého videnia!" a už sadám za stôl,kde ma už čaká jedno spenené..Znovu sa rozprúdi uvoľnená debata.Koluje krabička s cigaretami.Nikto si nevšíma bordový favorit..
- "Vy idete hore na kurz angliny?" - opýta sa mladý chalan,ktorý pristúpil ku stolu.
- "Áno..My" - odpovie Andy a cerí svoje perličkové zúbky.. - "Musíme sa ospravedlniť.Autobus sa pokazil.Som alternatívne riešenie.Ale keďže mám len auto,tak sa budete musieť rozdeliť.." Delíme sa..Nakladá sa batožina.Štyri babenky nasadajú do auta. A už sa vezú. My si objednávame ďalšie pivečko. Asi to tak skoro nebude..)))
    
     Zhruba za hodinku sa ocitáme na mieste aj my.Pristavujeme pri hoteli.Vyzerá úžasne.Aj výhľad z terasy nemá chybu.Už viem,kde budeme liečiť svoje opice..)) Bolo tam nádherne.No čas na obzeranie nebol. Všetci nás už čakali s obedom.Narýchlo ubytovať,hodiť bagle na izbu.Ako tak sa ustrojiť,veď ideme medzi ľudí a poďho za vôňou mäsa hľadať reštauráciu. Našil sme..Veď hlad je dobrý navigátor..
    
     V reštike big prekvapenie..Asi stovku ľudí čakal rovnaký osud..A že nebol vôbec zlý?...Čítajte ďalej..))))