realita-muzika-fakty

     Z reprákov dunela dobrá muzička, cigaretový dym sa dal krájať. Na barovom pulte stála armáda prázdnych fliaš od toniku. Barmani nestíhali. My sme už nevládali. Sedeli sme s Virdžilom na barových stoličkách,ťažké hlavy položené na pulte. Myšlienky ponorené do bavoráčka.Priblblý úsmev na perách, v očiach priblblý svit..Trhané pohyby..
- "Ella..Prečo ma nechceš?" - pýta sa tristotridsiaty krát Virdži.
- "Kua..Prestaň zase..Co s tým furt máš..?..Je ti takto zle?..Ver mi,keby sme spolu chodili,behom pol roka sme od seba..A potom by sme už nedokázali byť spolu takto. Ja viem..Tužiš po iných veciach..Ale veď..Kukaj kolo seba..Kolko krásnych báb..O koľko krajších ako ja..Virdžile..Mám ťa strašne rada..Už veľa rokov..Sám vieš..A nechcem to kaziť nejakým pošahaným vzťahom. Chápeš?" - vysvetľujem ja..Reflexy spomalené..Ale snáď rozumie..Veď nie prvý krát mu..
- "JoooJ...a zase si to na mňa vybalila.." - usmieva sa on. - "vieš čo?..Eb na to..Poďme si dať ešte po jednom.." - zahlási a ja so smiechom súhlasim. Objednáme,znovu hlavy na pult položíme..Dívame sa do očí..
- "Ty..Ella...Poď so mnou na tú svadbu zajtra.." - hovori on a len bohvie,či vážne.
- "Okej..Idem.." - poviem ja vôbec nie vážne.
- "Zajtra o jednej prídeme po teba..Vyhovuje?"
- "Šak keď o jednej,tak o jednej.." - uškrňam sa.
- "A nieže budeš mať okno ráno..Bo si ožratá.." - uškrňa sa aj on.
- "Jaaaaaaa?...Sa pozri na seba..Keď zabudneš ty,rozbijem ci hodzinky,okuľare i dom.." - pustím našu obľúbenú hlášku.
- "Blondka..Tys neskutočná baba.." - zadúša sa Virdži smiechom. Smejem sa s ním. Diskotéka končí. Vonku je krásna,teplá noc..Virdži ma vyprevádza na ceste domov. 4 kilometre. No a čo?..V rozhovore, oblapení...Nikto si ich neuvedomoval..

     Sobota. Dvanásť hodín. Obedujem..Fantastický obed. Údené koleno a cibuľový šalát. Sakra..Typický obed na sobotu. Mlsám. Brada mastná. Vlasy strapaté. Len s látkovou čelenkou odložené z čela. V hlave učinkuje Ibuprofen. Bolela ma..kua..)))..Už len doumývať kúpelku a wecko a mám padla. No..A ešte vysávať, a vonku cestu a chodníky. Ale to až k večeru.. Vrrr..Dojedám a beriem sa..Nech to mám čím skôr za sebou. Z pracovného zápalu ma vyruší zvonček. Ignorujem. Nikoho nečákam. Dvere letí otvoriť Katarína.
- "Elááááááá.." - ziape jak najatá.
- ":Nooooooooo...???" - ziapem tiež z kúpelne od drhnutia vany.
- "Poooď seeeeeeem....Máááš tu flajeraaaaa.." - ziape vytrvalo ona.
     Vo verande sa ocitneme tri. Katka,mama a ja. Ja s mamou rovnako šokované. Vybuchnem do rehotu. Pri dverách stojí Virdži v obleku. Prvýkrát ho takto vidím. On..horolezec..V obleku..Cha-cha-chaaa...Mama ma capne po chrbte.
- "Veď prestaň.." - usmieva sa na mňa. Virdži tiež.
- "Dobrý deň teta.." - podáva mame ruku.. - "Bieleho koňa síce nemám,ale prišiel som pre vašu dcéru..Na dnešnú noc vám ju unesiem.." - hovorí úplne vážne a ja sa zvíjam od rehotu. Z neho..I z jeho kravatky na ktorej má obrázky súložiacich svíň..))))))))))))))))))))))))..Dúfam,že nie nejaký predpoklad..)))))))))
     Mama sa nechápavo na mňa díva. Ja vo vyťahanom tričku a v kraťaskách,na rukách gumene rukavice, na hlave vrabčie hniezdo.
- "Ty ideš na svadbu?" - pýta sa mama neveriaco.
- "Hm..teraz už asi hej.." - zadúšam sa smiechom ja.
- "Ako to že nie si hotová?..žeby okno?" - nechápe Virdži a ja rehocem ešte viac.
- "Ale..čoby okno..Neverila som ti..)))" - furt sa smejem.
- "Tak padaj sa chystať,lebo nestíhame.." - povie Virdži s potláčaným výbuchom smiechu. Mne ten môj zamrzne na perách.
- "To nemyslíš vážne..Ja nikam nejdem..Takto?" - a ukážem na seba,ako by som bola neprehliadnuteľná.
- "Ella..nepanikár..Daj si tie rifle,čo si mala včera..Vyzeráš v nich chutne..)))))" - už sa rehoce na celé kolo on..Capnem ho mokrou handrou..Ale len akože..
- "No..Tak hajde do kuchyne. Mama sa o teba postará..A ja skúsim čarovať.." - s pobaveným úsmevom ho ťahám do kuchyne a sledujem,ako prijíma maminu ponuku a púšťa sa do cibuláku. )))))..Aspoň si nebudeme vadiť..Po dychovej stránke..))))

     Svadba prebehla úplne famozne. Teda obe svadby. Chodili sme zo jednej na druhú,keďže Virdži bol pozvaný na svadby dve. Medzi oboma bol asi 20 kilometrový rozdiel. Jedna bola bohatšia,čo sa žranice a pitiva týka. Na druhej bola parta horolezcov,horolezkyň...a horolezčatko tam bolo len jedno..V brušku nevesty..))))Všetko prebehlo,ako malo..Svadba bola na konci. Na jednej sme vyfasovali tašku s koláčmi a s fľašou pálenky. Z druhej nič. Ale..Chalani mali chuť piť ďalej. Tak šlohli zo stolov. Náramne nás to bavilo. Všetci pod vplyvom alkoholu rehotali sme sa ako kone. Zavolali "Maxitaxik" a nechali sa odviezť k Virdžimu na pokračko. U Virdžiho som bola už ako doma. Aj jeho mamka vstala,že nás obslúži,ale uistila som ju,že to zvládnem,že nech si ide ľahnúť.. Aj keď v tom randále..No..Neviem,či to malo nejaký zmysel.
     Už bol biely deň,keď sa všetci rozliezli do svojich obydlí. Ostala som tam len ja a Peťo. Samozrejme,okrem Virdžila.
- "Idem volať taxík.." - oznámim chalanom vidiac,že odviezť ma už asi nemá kto.
- "Sa ti neoplati..Tu prenocuješ..Šak máme ešte dnes ísť na popraviny..Nevieš?" - pletie Virdži a Peťo mu prikyvuje.
- "Tak dobre..Ale..Kde sa tu vyspíme?" - premýšlam ja s úsmevom. - "Ja idem Virdži do tvojej postele a vy na zem.."..
- "Heheheh...Ta toto .....To bola ponuka...)))..Kámo.." - ebne Peťo Virdžiho po chrbte. - "To sme dopadli..Že?.."
- "Ako chceš..Bloncka.." - usmeje sa Virdži vedomý si toho,že to tak nebude. - "Ale..mám lepší nápad..Hore je starodávna manželská postel. S obrovskými perinami..A keďže tam hore bude kosa,myslím,že by bolo lepšie spať tam..." - navrhuje vzápäti.
- "No to iste..A ja som sa včera vyliahla z vajíčka a volajú ma škaredé káčatko..)))))))))" - zase ma rozosmeje.
     Vychádzame na poschodie. Fakt je tam kosa..Ale ja nekompromisne opúšťam chalanov a zaľahnem vo Virdžiho izbe. Oni idú do susednej. Vytiahnem Virjiho tričko,prezlečiem sa..Ľahnem..Kuaaaa..Ale klepeeeem...Sakra..Vytiahnem ponožky  a premýšlam,ako by im tam mohlo byť teplo..Neodolám..Vstanem,zabalím sa do paplóna a opúšťam ľadovňu. Chalani na mňa prekvapene čumia,keď im vhupnem do postele. Hláška za hláškou,nekontrolovateľné výbuchy smiechu. Posteľ sa trasie úmerne trasúcim sa trom telám..Virdži opúšťa pelech,mieri na záchod.
- Virdži..Choď mi po nejakú mikinu..Veď tu zamrznem..Kristepane.." - klepocem zubami. Virdži plní moje želanie. Pomáha mi dostať sa do nej.
- "Čo by sme ju mali vyzliekať,my ju ešte obliekame.." - dudre Peťo naoko vážne. Ja sa rehocem..Dobre nám je..Uvoľnene..Príjemne..Zaspávame.

Zobudí nás vôňa čerstvej kávy a žemľe s maslom na stole. To Virdžiho mamenka. Hotový poklad. Žujeme v posteli. Nechce sa nam opustiť vyhriate hniezdo. Šalieme sa ako decká v pionieráku. Až kým nie su dve hodiny.
- "No kua..Veď sa nám treba do mladých presunúť.." - zvážnie Peťo. - "Žralok nás zabije.." - smeje sa. Peťo otvára balkon a hovorí sa..
- "Sledujte...Telepaticky privolám taxík.." My rehooot..))))..A to fakt..O pol hodku už sme na ceste. Dobrá nálada nás neopúšťa.. V znovu pozberanej partii strávime celú nedeľu. O ôsmej sa padlá trojka dovalí k Peťovi. Tam som prvýkrát..S rešpektom. Ale aj tak sa nezdržím smiechu,keď im začneme vyžierať zvyšky od nedeľnajšieho obeda. Zhruba o desiatej zavoláme kamošovi,nech príde pre nás. Príde..Vezie nás..Mňa..Domov..

     Pred domom obaja vystúpime z auta.
- "Blondka.." - Virdži ma drží za ruky. - "Ďakujem..Tento víkend mi ostane v pamäti na celý život. Kiež by ich bolo viacero.." - "Virdžatko..Bude..Takýchto bude ešte strašne,strašne vela.." - poviem ja a zazívam.
     Pochopí..Rozlúčime sa..On stojí a ja vchádzam dnu. Spoza záclony svojej izby ho pozorujem,ako tam stojí. Je to zvláštne. Nevyzerá zle. Nerozumiem,prečo nie..Prečo ma nepriťahuje,ako muž..Prečo ho nemôžem urobiť šťastnym aj inak..Nerozumiem tomu..Veď fyzicky sa mi páči..No  chémia zlyháva..