realita-muzika-fakty

Matej nechápal, Táňa plakala a Roman? Roman sa hanbil. Nakoniec pozrel do Matejových očí,ako keby mu chcel týmto vysvetliť,čo sa deje. Nezvládol to. So sklopeným zrakom vybehol z bytu.

Matej pomohol mame do kresla. Vytiahol flašku z barovej skrinky a nalial jej štedro dávku na ukľudnenie. Videl to vo filmoch,že sa to tak robí. Táňa sa chvíľu na neho prekvapene dívala ale nakoniec pohárik do seba obrátila. Alkohol je vraj tekutý psychiater. A asi niečo na tom bude. Táňa sa upokojila no plakať neprestala. Schúlila sa na gauč pod deku a plakala. Plakala nad všetkým,čo stratila. Svoje dieťa, muža.. A teraz? Teraz aj Romana. Plakala nemo. Nebolo ju počuť,len po líciach sa jej kotúľali veľké slzy. Matej jej uvaril do konvice čaj z medovky a sadol si k nej do kresla. Bol maximálne pokojný a to upokojovalo aj Táňu. Vzal si časopís o jeho milovaných počítačoch a začítal sa. Ani si nevšimol,kedy mama zaspala. Ku šálke chladnúceho čaju jej priložil odkaz,že šiel von za kamarátmi,a tíško opustil byt.

Matej síce mal kamarátov,ale jeho najväčším kamarátom bol práve Roman. A to,čo sa dnes odohralo ho bolelo. Odrazu mal strach,že už nič nebude tak,ako predtým. Stratil už otca. Otca, s ktorým žil ani nie rok. A ako ho bolela a bolí jeho strata. S Romanom prežil svoj celý doterajší život. Stratu jeho si nevie ani predstaviť. V takomto zamyslení prišiel k Romanovmu domu. Odhodlaný porozprávať sa s ním, vysvetliť si to, stráviť spolu čas,ktorý má vyhradený pre svoje osobné voľno. Skrátka,dal prednosť Romanovi pred rovesníkmi.Vošiel do dvora a to,čo videl ho dostalo do pomykova. Po dvore sa motkala Romanova sestra Mária a snažila sa naložiť do veľkých košov polienka do kozuba. Pri jej zbytkoch zraku to bolo veľmi náročné, zvlášť v pološere kôlne. Matej Máriu nikdy nevidel robiť takéto veci. Vždy to bola Romanova starosť.

- "Počkaj Mária, pomôžem ti. Kde je Roman?" - Matej nezaváhal ani na moment. Priskočil k Márii a rýchlo jej nachystal drevo do košov. Mária sa tvárila prekvapene.
- "Matej? Si to ty?  Prečo sa pýtaš na Romana? Myslelal som,že je u vás. Doma nebol celý deň." - Mária bola mierne zadýchaná,ale očividne jej odľahlo,že prišiel Matej. Ten sa zasekol s polenom na polceste ku košu. Veď od nich Roman odišiel asi okolo druhej.
- "Celý deň? Ale..veď už je takmer sedem hodín večer. Mala si už svoje lieky?" - opýtal sa zdesene.
- "Nie..Nevidím na to. A tak ho čakám." - povedala smutne Mária. Bola staršia ako Roman a jej zdravotné problémy boli fakt veľké.
- "Tak poď. Postarám sa o teba. A spolu počkáme,kým sa Roman nevráti. Najprv odnesieme to drevo a tak mu zavolám na mobil." - povie Matej a objíme Máriu okolo pliec: - "Neboj sa..Zvládneme to. Všetko bude dobré."
Mária sa usmiala,ale jej úsmev nebol zďaleka presvedčívý: - "hmm..asi nezavoláme. Skúšala som to, má vypnutý mobil"
- "Super.." - povedal Matej - "Tak sa budeme musieť zaobísť bez neho." - skonštatoval vecne a pobral sa s košom dreva dovnútra ku kozubu,v ktorom už pomaly doháralo.

Matej sa o Máriu postaral rovnako,ako o svoju mamu. Tá sa mu odvďačila dobrou večerou,ktorú nachystala pre svojho brata. Keďže nemala odhad,vždy navarila viac. Sedeli spolu pri televízii s nejakým zábavným programom. Mária podľa hlasov identifikovala učinkujúcich a každú pesničku odspievala s nimi. Matejovi sa jej spev páčil. No aj tak začínal byť mierne nervózny. Roman mal fakt vypnutý mobil. A už je takmer pol deviatej. Zavolal ešte mame,že sa trošku zdrží. Tá nemala námietky. V telefóne počul zvuky toho istého televízneho programu. Upokojilo ho to.Aspoň trošku.

Zo  zamyslenia ho vytrhlo buchnutie dvier. Vybehol na chodbu a ostal ohúrene stáť. Vo dverách stál Roman. Taký,akého ho ešte nevidel. Od ich posledného stretnutia ostarol o desať rokov minimálne. Na brade mal strnisko,košeľu zle pozapínanú, vlasy strapaté, tvár doškriabanú a v očiach šialený výraz. Matej sa na neho díval s otvorenými ústami. Ešte nikdy nevidel Romana opitého. Nikdy!

Roman sa chviľku tackal na mieste a nakoniec sa zosunul k zemi v bezvedomí..