Otvorila nový email, do kolonky "KOMU" naťukala jeho adresu. Chvíľu len tak sedela a hľadela do prázdna. Čakala na ten impulz,ktorý spôsobí,že sa myšlienky vylejú von. Nedal na seba dlho čakať. Položila prsty na klávesnicu a rozpísala sa.
žijem si vo svojom stereotype,
vlastne..
prežívam..
ako životný kripel..
odsúdená na osamelosť
viem,
že nemôžem chcieť viac..
a tak sa musím stratiť,
na týždeň,
či na mesiac..
neviem..
viem len jedno..
nechcela som to tak..
nechcela som ublížiť.
Ani tebe,
ani iným..
Ani sebe nie..
Dnes už viem,
že inak sa to nedá,
že niekomu ublížiť musím,
hoci sa bolesťou dusím,
volím seba..
a ak sa mýlim,
posielaj mi odkazy
svojich citov dôkazy,
toho,
že ťa to bolí
omnoho viac,
ako keď spolu
sme boli..
vlastne..
prežívam..
ako životný kripel..
odsúdená na osamelosť
viem,
že nemôžem chcieť viac..
a tak sa musím stratiť,
na týždeň,
či na mesiac..
neviem..
viem len jedno..
nechcela som to tak..
nechcela som ublížiť.
Ani tebe,
ani iným..
Ani sebe nie..
Dnes už viem,
že inak sa to nedá,
že niekomu ublížiť musím,
hoci sa bolesťou dusím,
volím seba..
a ak sa mýlim,
posielaj mi odkazy
svojich citov dôkazy,
toho,
že ťa to bolí
omnoho viac,
ako keď spolu
sme boli..
Už ani nevnímala,čo píše. Pohľad jej rozmazal príval slz,ktorý sa jej pustil z očí. Bolesť bola ukrutná. Nezmierňovalo ju ani vedomie, že jej rozhodnutie urobí šťastnými iných. Dokonca ani to, že za každú obeť príde odmena..
Jej kniha osudu bola nemenná..
Jej kniha osudu bola nemenná..
Komentáre
Kniha osudu
Ellie...
-