realita-muzika-fakty

     Mary sedela sama uprostred tmavej obývačky.. Tvár jej osvecovalo tlmené svetlo monitora a plameň hrubej sviece..Milovala teplé svetlo sviece. Ticho rušil len tlmený spev Chrisa Reu a klepot klávesníce. Mary bola unesená..Unesená do iného sveta..Tam,kde si ju vážia,kde ju počúvajú..Kde ju pokladajú za rovnocennú partnerku..Tam,kde je milovaná a akceptovaná..
     No nenecháva sa opantať..Nenecháva sa uniesť..Len na chvíľočku, to dobre padne. Ale..Zdravý rozum jej ešte vládne. Vie,že realny život nezmení..Ani nijako neohrozí. Vie,že život,ktorý žije možno nie je obrazom dokonalého šťastia,ale v podstate je spokojná. Nikto nie je dokonalý, ani ona nie..A Maroša si vybrala za manžela sama. Nie je to zlý chlap. Nebije ju,nechodí po krčmách,nerozhadzuje peniaze..Vie zabezpečiť rodinu,nič im pri ňom nechýba..Len tie city...A to nie je málo..
     Maroš ich ľúbi..Vie to..Len im to dáva tak netradične najavo,alebo vôbec..Ale zase,čomu sa čuduje?..Hádam videl doma niečo ine? Nie..nemá odkiaľ vedieť,ako prejaviť lásku. Ale..mohol by to tak nejako..intuitívne..
     Mary nerozumie..Už keď jej nie..Ale aspoň deťom by mohol. Mary milovala tie momenty,keď nebol deťom otcom,ale priateľom. Ale tých momentov bolo tak máličko..Strašne maličko..A stále ubúdajú..Tým,že Maroš zvyšuje svoje pracovné tempo spolu s rastom nákladov na život. Fakt..Na jednej strane ho chápala,no na druhej strane tým strašne trpela..
     Ešte že...
     Mary sa natiahla za pohárom červeného vína..Odchlipla si, a s úsmevom na perách a zvláštným leskom v očiach čítala slovká z monitora..Presne tie slovká,ktoré jej doma tak chýbali..Presne tie...