realita-muzika-fakty

     Na terase u Terezy bolo príjemne. Májové slniečko sa opieralo do nás svojími lúčmi,láska k Jurajovi ma hriala a svet bol pre mňa gombičkou. Pili sme kávu,zatiaľ čo mi na hlave prebiehal proces tmavenia mojich vlasov..Som zvedavá,aká farba vyjde tentokrát..
- "Novinku ti poviem.." - pretrhne Tereza moje zamyslenie,keď prináša bábovku ku káve. Mám ju veľmi rada. Už šesť rokov sme kamošky..Odkedy sa vydala za susedovho syna..
- "No vrav..Nenapínaj ma..Fúúú..Bábovka je famózna..Si čarodejnica..Vieš to?.." - hovorím ja s plnými ústami. Juraj si tiež kúsok vezme a tiež chváli..
- "Brácho sa vracia z Ameriky domov..Má nejaké zdravotne problémy.." - oznámi mi Tereza neutrálne..Ja sa zaseknem s prežúvaním. Spomeniem si na Michala. Poznám ho zo svadby. A usmejem sa pri spomienke,ako po svadbe začal chodiť s Aďou..spolužiačkou..A ako som ju odhovárala,že je to taký "vidlák"..))))..Ale..nedalo mi rýpnuť..
- "Počul si drahý?" - chytila som Juraja za koleno..- "Budúci manžel mi ide domov.." - Juraj samozrejme môj vtip nepochopil,ale ja som to v ten moment neriešila..Trkotali sme s Terezou ďalej..Tak,ako sa len s Terezou dalo..No cestou domov sa Juraj k tomu vrátil..Vznikla  hádka,dôvodom ktorej bol môj netakt..Skončila krásnym milovaním,ale..Vzťah sa zachrániť nepodarilo..

     Asi o  4 mesiace ma kamošky vytiahli do baru. Mala som za sebou ťažké obdobie z rozchodu sJurajom,ale už som bola viac menej v pohode..V bare bol nátresk,ako bežne..Prišli sme tam a rozhliadali sa,kam sa šupnúť,keď sa mi oči pristavili pri jednom blonďákovi..Široké ramená,dlhšie vlasy..Vkusne oblečený..Oooooo..Nový člen..Pomyslela som si. Otočil sa a dúfam,že si nevšimol moje prekvapenie..Bol to Michal..Terezin brat..
- "Aha kto tu je.." - hovorím kámoške - "Michal..Terezin brácho..Poď..Ideme ho pozdraviť" - a už sa deriem pomedzi ľudí.
- "Ahoj Michal..Neruším?" - poklepem ho po ramene. Otočí sa a hodí na mňa úsmev..
- "Ahoj Ella..Vôbec nie..Skôr naopak.." - povie. Podáme si ruky a jemne sa pobozkáme na líca.
- "Tak dodatočne..Vítaj opäť doma.." - usmievam sa srdečne a rozbieham rozhovor - "Už si sa u nás zabehal?.." Tak hovor..Ako bolo..Ako je?..A čo tvoje zdravie?" - Michal sa rozhovorí a ja ho počúvam..Smejeme sa,rozprávame..Zrazu nie je v bare nikto a nič..Sadneme si na schodíky pohrúžení do rozhovoru..Vyruší nás kamka..
- "Poďte si sadnúť k stolu..Chytili sme box.." - zavolá nás. Sadáme si k stolíku a Michal sa pýta,čo si dáme. Objednáva nealko a pokračujeme v rozhovore. Vylovím z kabelky cigarety. Otvorím krabičku,ale zaseknem sa..
- "Bude ti vadiť,keď si zapálim?" - čo toto bolo za otázku..?..Nechápem samu seba..
- "No..nepáči sa mi,keď žena fajčí..Ale je to tvoj život.." - povie Michal a prisunie mi popolník.
- "Tak vieš čo?..Ty ma nikdy v živote fajčiť neuvidíš.." - odpoviem ja a hádžem cigarety do kabelky. Rozhovor sa znovu rozprúdil a ja ani nevnímam,ako beží čas..A že práve začal môj boj s nikotínom. Michal nás berie domov autom. Pri vystupovaní ma ešte zdrží v aute.
- "Môžem ťa vidieť aj zajtra?" - opýtal sa nesmelo..Rozochvelo sa mi srdiečko..Jasne,že môžeš..Kedy a kde?..
- "O deviatej počkajte na križovatke,vezmem vás autom do baru. Pozývam..Meniny mám.." - usmieva sa on spokojne.
- "Tak dohodnuté.." - poviem ja. A v tom urobím Ďalšiu nečakanú vec tohto večera..Nakloním sa a dám mu bozk na líce..
- "Ďakujem za krásny večer..A teším sa na ďalší.." - a s úsmevom vystúpim z auta..Ešte mu zamávame..A..Zapálim si cigaretu..)))

Aj ďalší večer prebiehal úplne pohodovo. Keď sme tancovali slaďáky,opýtal sa z ničoho nič..
- "Dala by si synovi meno Michal?"
- "V živote nikdy.." - zadušovala som sa ja..A usmievali sme sa na seba ďalej..Objatie hrialo..A obom nám bolo jasné,že oboch..
- "Chcel by som byť s tebou sám.." - šepká mi do ucha pri tanci.
- "Tak buďme..Poďme niekam,kde je ticho a kľud..Viem..Poďme k Dunajcu.." - prichádzam s nápadom.
- "Ella...To je famózny nápad..Tak dohodnuté..Prídem pre teba"
- "O koľkej?"
- "O druhej?"
- "Môže byť..A prídeš pred dom?..Či ma niekde počkáš?"
- "Veď pred dom..Nie?"
- "A zazvoníš,či zatrúbiš?" - pýtam sa ďalej s úsmevom. U nás na ulici ho susedovci poznajú. Konieckoncov tak,ako ja..Preto predpokladám nejaký ostych..
- "Ale čosi..Trúbiť budem.. Veď normál zazvoním..Či nemám?"
- "Máš..Len som sa chcela uistiť.." - poviem ja a hlavou mi preletí spomienka na Jurajovu zdržanlivosť. Úsmev mi neschádza z pier..- "Tak..budem ťa čakať.."

- "Mami? Mám pre teba prekvapenie.." - poviem tajuplne mame pri nedeľnajšom obede. Mama má otázku v očiach. - "Mám dnes rande. A príde až tu pre mňa,tak ťa upozorňujem,aby si vedela.." - naširoko sa usmievam a mama mimovoľne tiež. Vedela,čo som si kvôli Jurajovi vytrpela. A ako matku to bolelo aj ju.
- "No to som zvedavá na ten ksichtík zase..Ale najprv mi pod pomôcť s hubami. Otec zase priniesol ráno dva koše." - znechutí mi na momentík deň. Ale idem. Najprv upracem kuchyňu a potom idem za mamou do pivnice k tým hríbom.       
     Mama je zvedavá..Ťahá to zo mňa,ale ja sa tvárim ako čínsky boh tajomstva..Zrazu pred domom zastaví strieborná felícia. Sledujeme ju cez pivničné okno. Vystúpi Michal..Modrozelená termokošeľa dáva vyniknúť modrej v jeho očiach..
Mama stuhla v prekvapení..
- "No..Nestoj..Choď  otvoriť zaťovi.." - smejem sa ja a posielam mamu k dverám..Mama ide a ja čakám v pivnici,kedy ma vyslobodí od hnusných hríbov..Vyslobodenie nepríchádza..Ale on..Do pivnice..
- "Ahoj.." -Povie a berie mi nožík z ruky..- "Ukáž..Ja to urobím..Huby čistím rád.." - a ja si v ten moment uvedomím,že ho milujem..Nie preto,že huby čistí rád..Ale preto,že je prirodzený...Michal sa rozpráva s mamou a ja ich pozorujem..Slzičky sa mi tlačia do očí..Spomeniem si na vetu u Terezy na terase..A až teraz mi je jasné,akú pravdu som vtedy vystrelila..