realita-muzika-fakty

Marek sa sústredil na cestu. Vonku sa husto rozpršalo. Tak husto,že stierače nestíhali stierať prívaly vody. A tak sa Marek len pomaličky presúval vpred smerom k Monikiným rodičom. Vedel,že Monika by toto nechcela. Ale vedel,že im musí povedať,že  Monika bude v poriadku,že sa o to sám postará. Práve prechádzal cez most, od ktorého to už nebolo ďaleko, keď mu do zorného poľa vpadlo niečo zvláštne. Na chodníku pri zábradlí sedela žena. Žena v čevených šatách.. Ivana..

Marek prudko šliapol na brzdu a odstavil auto ku krajnici. Vybehol z auta a nasmeroval si to k Ivane. Tá nevnímala. Sedela tam premočená s rozmazaným makeupom a prilepenými šatami na tele. Bola úplne mimo. Marek ju zobral na ruky a všimol si na zemi fľašku od vodky a nejaké obaly z liekov. Nezaváhal ani na moment. Naložil Ivanu do auta a otočil si to smerom k nemocnici.

V aute ivana prišla k sebe. Opito sa pozrela na Mareka s otázkou:
- "Ty?"
- "Ja.." - povedal Marek neodtrhnúc oči od cesty pred sebou. - "Môžeš mi povedať,čo to stváraš?"
- "He..he.." - zachechtala sa Ivana. - "A koho to zaujíma? Veď som len nula. Neschopná nula. Dobrá tak na odbavenie  tých,čo nemajú kde. Som len stroj na mužské orgazmy. Neschopna citov..ani činov..Vidíš..Ani zabiť sa nedokážem."
Marekovi jej zrazu bolo ľúto.
- "Ivana..Tak to nie je a ty to vieš."
- "Čo tak nie je? Veď..Patríš k nim. Ku všetkým tým chlapom,ktorý prišli, využili a odišli."
- "Ivana prestaň.. Vieš dobre,ako to bolo. Kopec problémov si si spôsobila sama. Rovnako,ako tento. Prečo sa chceš teraz zbabelo zabiť? Nebolo by to najjednoduchšie,čo by si urobila? Priznám sa, nerozumiem ti. Najprv zvedieš Rada, ublížiš tým Monike, sebe, a zároveň aj rodičom vás všetkých a teraz sa tu ideš ľutovať? Chcela si byť kurvou..Pamätáš?
Vždy si mi hovorila,len žiadne city...Tak čo si čakala? Že ťa budem milovať napriek tomu? Si krásna žena. Len vo svojom vnútri si beštiálna. A ja nerozumiem prečo.." - Marek spustil príval slov stále sledujúc cestu.
Ivana bola chvíľu ticho. Nakoniec sa hystericky rozplakala.
- "Zastav.." - požiadala ho v záchvate plaču.
- "Neblázni.. V takom čase ťa tu nemôžem nechať." - povedal Marek a ďalej viedol auto. Cítil,že ho Ivana pozoruje.
- "Bol si to najlepšie,čo ma stretlo. Ale aj tak si len muž. A všetky muži sú svine." - povedala ticho a za jazdy otvorila dvere. Marek ju jednou rukou chytil za ruku a druhou zvieral volant,keď šliapol na brzdu. Podarilo sa. Zastavil.
- "Šibe ti?" - skríkol na ňu v hneve.
- "Áno.." - povedala ticho ona a vystúpila z auta.

Marek si pomysel,že nemá zmysel pomáhať niekomu,kto o to nestojí. V obrovskom hneve a bezmocnosti tresol rukou do volantu. Potom skrútol kľúčikom v zapaľovaní a prudko sa odpichol z miesta. Voda z kaluže sa rozprskla z mláky a dopadla na Ivanine telo. Tá si to ani nevšímala. V delíriu kráčala vpred,

Ani jeden z nich sa neobzrel. Každého zaboleli slovká pravdy. Každý z nich sa za tú pravdu hanbil.