Konečne prišiel otec z Ameriky. Rodine už veľmi chýbal..Aj mame, aj sestre, aj jemu..Ved zastupovať otca nie je úloha ľahká. Ale..konečne môže poľaviť,venovať sa svojim záľubám a kamarátom. Konečne môže žiť tak,ako jeho rovesníci..No jeho radosť netrvala ani rok..Jeho bolesť bola neskutočná, keď ich otec znovu opustil..Tentokrát navždy..
Prešli roky..Rany sa zahojili,spomienky ostali. Život plynul, on dospel..Spoznával životné radosti i starosti..Spoznal lásku..No jeho láska prekvapila okolie. Aj mamu. No nebránili,nezabránili..Vzal si ju..Aj s ťažko postihnutým synom na vozíčku. Život plynul,rodinka žila presne tak,ako ostatne rodiny..Borila sa s problémami,ale užívala si aj krásne chvíle..Prišla aj neskutočná radosť z očakávania spoločného bábätka. No prišla aj neskutočna bolesť z jeho straty. Nevadilo..Boli optimisti..A veriaci..Kúpili si bezbarierový byt v meste,zrekonštruovali ho podľa vlastných predstáv..Až bolo všetko pripravené a mladá rodinka sa chystala k sťahovaniu..
Vracal sa z práce. Bol dosť unavený,podobne ako kolega,čo riadil auto. Lakovali dosť veľkú plochu a obaja to cítili. Bolo to riziko,ale..Domov sa dostať museli..A tak to riskli..No nebol to zisk..Únava urobila svoje..A oni sa v ten večer domov nevrátili. Jeho previezli vrtuľníkom do krajskej nemocnice vo vážnom stave..Kolega vo vážnom stave ostal v nemocnici doma..Výsledok je jasný..Prežili..Do jeho rodiny však pribudne ďalší vozík. A otázne je,kedy...
Prečo tento príbeh? Pretože si neuvedomujeme,že nevieme dňa,ani hodiny..Pretože si neuvedomujeme,že naše schopnosti už zajtra nemusia byť našimi schopnosťami..Pretože žijeme ľahkovážnym životom pre prítomnosť..Skúsme sa zamyslieť a položiť si otázku: "Ako by som žil dalej ja?"..A nemyslím na fyzicky a psychický stav..Myslím na finančné zabezpečenie..Istú dobu som robila finančú poradkyňu. Vlastne..Stále ju robím,.A poviem vám..Finančná negramotnosť na Slovensku je nebotyčná..Strašne ma šokovali prípady,kedy v rodine bol slušný príjem,a celý slušný príjem sa dokázal minúť..Z čoho by tie rodiny žili v podobnej situácii?..Šoková terapia je vraj účinná..Ale..Nie je v takýchto prípadoch šoková terapia už "po funuse"..?...
..Žiť pre prítomnosť?..Alebo..???....
03.09.2007 07:00:00
Komentáre
nuz
áno,žijem ľahkovážne
Nemá..i tak dobre ;)
jedno druhe nevylucuje
?
to ano
život
...
pekný príbeh
vážení...tým som nechcela naznačiť,aby sme všetko odkladali na starosť a dnes žili ako bezďaci..
finančným poradcom nemôže byť hocikto..teda..byť nim môže..ale nie pre každého klienta..Mala by tam byť vybudovana maximalna dôvera..A pak ešte by ten poradca mal robiť pre klienta,nie pre spoločnosť,ktorú zastupuje,alebo nedajboh pre vlastne provizie..
Bertranda..ak sú ľudia,ktorým nerobí problém obehať všetky poisťovne,a zistiť,kde môžu dostať naj životku,tak nech si to obehajú..Veľa ľudí toto nerobí rado..A tak prichádza finančný poradca..ale..stále patrí znenie odstavcu vyššie..to je najdôležitejšie..